J. H. Newman (*1801 v Londýne, †1890 v Birminghame) bol svätorečený 13. októbra 2019 na Námestí sv. Petra vo Vatikáne pápežom Františkom. Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Benedikt XVI. dňa 19. septembra 2010. Jeho mottom bolo ”Cor ad cor loquitur” (Srdce sa prihovára srdcu). Svätý kardinál bol pochovaný v Oratόriu v Rednal, West Midlands. Jeho liturgický sviatok slávime 9. októbra (čo je deň jeho konverzie na katolicizmus v roku 1845).
Príbeh konverzie
Newman bol významný anglický teológ 19. storočia, najprv anglikánsky kňaz, neskôr rímskokatolícky kňaz a kardinál, učiteľ a básnik, moderný cirkevný otec. Je pokladaný za najvýznamnejšieho teológa od čias sv. Tomáša Akvinského. Bol prefesorom na Univerzite v Oxforde na Oriel College a vodcom tzv. Oxfordského alebo Traktátového hnutia, vplyvného a kontroverzného hnutia v anglikánskej cirkvi, ktoré sa usilovalo o mravnú a náboženskú obnovu a o zblíženie s katolíckou cirkvou na základe harmόnie v rozličnosti, akúsi „strednú cestu “ medzi anglikanizmom a katolicizmom s navrátom ku katolíckym koreňom.
Po dlhých rokoch pomalej konverzie, po vnútorných bojoch, v r. 1845 spolu s niekoľkými kolegami vystúpil Newman z anglikánskej cirkvi, opustil svoj post na Oxfordskej univerzite a Univerzitný kostol Panny Márie. Predtým kľúčová postava viktoriánskej spoločnosti, utiahol sa do osamelého života v Littlewoode na predmestí Londýna. Spolu s niekoľkými nasledovníkmi tam založili komunitu na spôsob kláštora. Dňa 9. októbra 1845 bol prijatý do katolíckej cirkvi. V r. 1847 prijal kňazskú vysviacku od pápeža Leva XIII. Po dvojročnom pobyte v Ríme sa so skupinou priateľov vrátil do Anglicka a v Birminghame vytvorili oratórium, komunitu kopírujúcu formu rehoľného spoločenstva, aké založil svätý Filip Neri v 16. storočí. Na pôde Oratória vznikli misie, kostol a školy. Starali sa aj o miestny chudobinec a väznicu. V r. 1854 založil Katolícku Univerzitu v ĺrsku a stal sa jej prvým rektorom. Neskôr sa stala Univerzitným Kolégiom v Dubline - v súčasnosti je to najväčšia univerzita v ĺrsku. Tým otvoril Newman katolíkom po 300 rokoch cestu k univerzitnému vzdelaniu. Na mnohé žiadosti tu založil aj školu pre vyššie postavené vrstvy spoločnosti. V Dubline napísal veľmi cenené dielo „Idea Univerzity“ o poslaní univerzity a jej úlohách pri výchove charakteru človeka. V čase epidémie cholery sa podujel, spolu s ďalšími katolíckymi kňazmi, na ošetrovanie chorých.
Nedôvera z oboch strán
Napriek tomu všetkému sa svojou konverziou vystavil dlhoročnej nedôvere z oboch strán, podozrievaniam a obvineniam, na ktoré nakoniec reagoval tým, že v r. 1864, začal uverejňovať na pokračovanie, neskôr knižne dielo „Apologia pro vita sua“ (Obrana môjho života), kde zhrnul vývoj svojho hľadania náboženskej pravdy pre zachovanie svojej osobnej integrity, napriek problémom, ktorým sa tak vystavoval. Bola to odpoveď na pamflet „What, then, does Dr. Newman mean?“ (Čo chce vlastne Dr. Newman povedať?) od reverenda Charlesa Kingsleyho, obľúbeného anglikánskeho autora.
Reakcie na Newmanovu knihu zo všetkých strán boli bezprostredné a kladné. Prichádzali mu listy od priateľov z jeho anglikánskeho obdobia a oceňovali ho katolícki kňazi celého Anglicka. Newmanov vplyv ožil. Opäť začal publikovať a viesť dialóg so svojimi bývalými anglikánskymi priateľmi. Na konci 70. rokov 19. storočia osvietené hlavy anglikánskej i katolíckej cirkvi prišli k tomu istému záveru o Newmanovej úprimnosti, láske a vernosti pri hľadaní pravdy. V roku 1877 ho zvolili za prvého čestného člena Trinity College v Oxforde, na jeho alma mater. V r. 1879 bol menovaný za kardinála pápežom Levom XIII. za zásluhy o katolícku cirkev v Anglicku.
Newman ďalších jedenásť rokov študoval, písal a prednášal podľa toho, ako mu to umožňoval jeho zdravotný stav. Zomrel na zápal pľúc v Birminghame 11. augusta 1890 vo veku 89 rokov. Jeho hrob nesie epitaf, ktorý sám zložil: „Ex umbris et imaginibus in veritatem“ (Z tieňa a fantázie do svetla pravdy). Newman bol zanietený hľadač pravdy o Bohu. Ku konverzii dospel hlbokými štúdiami dejín kresťanstva a katolicity cirkvi. Na tejto ceste ho viedli dejiny náboženského myslenia ako aj zanietená, ale intelektuálne dôsledná obrana Katolíckej cirkvi. Jeho odkaz mal veľký vplyv aj na Druhý vatikánsky koncil. Bol známy ako kazateľ, ktorého kázne mali moc meniť životy. Pod jeho vplyvom konvertoval na katolicizmus aj spisovateľ G.K. Chesterton. K radu neskorších známych konvertitov patrí bývalý britský premiér Tony Blair.
Kto sa vzdiali od Boha, neuniká jeho moci, vymyká sa len z jeho lásky.
J. H. Newman
Newmanov život ukazuje, že vášeň pre pravdu, intelektuálna úprimnosť a opravdivé obrátenie sú veľmi náročné. „Pravdu, ktorá nás oslobodzuje, si nemôžeme ponechať pre seba, volá po svedectve, má byť počutá a konečne, jej presvedčujúca sila sa objaví, nezávislá od ľudskej výrečnosti alebo argumentov, v ktorých môže byť ukrytá. V dnešných časoch sa za vernosť evanjeliu neplatí obesením, naťahovaním a rozštvrtením, ale často odmietaním, vysmievaním alebo zosmiešňovaním. A preto sa cirkev nemôže dištancovať od úlohy Krista a jeho evanjelium hlásať ako uzdravujúcu pravdu, ako prameň šťastia pre každého osobne a ako základ spravodlivej a humánnej spoločnosti. (The Present Position of Catholics in England, IX, 390)“.
Pápež Benedikt XVI. povedal pri príležitosti blahorečenia kardinála Newmana v r. 2011: „Jeho názory na vzťah viery a rozumu, dôležité na stupnici hodnôt zjaveného náboženstva v občianskej spoločnosti a nutnosť lepšie vymedziť ich vzťah, boli dôležité nielen pre viktoriánske Anglicko, ale inšpirujú a osvecujú aj dnes veľa ľudí na celom svete. Zvlášť by som chcel oceniť jeho názor na vzdelanie, ktorý tak veľmi prispel k étosu, ktorý je teraz hybnou silou v katolíckych školách a univerzitách. Ako rozhodný odporca zjednodušujúcich a utilitaristických tvrdení snažil sa vytvoriť pedagogickú pôdu, na ktorej by intelektuálne snahy, mravná disciplína a náboženské angažmá boli navzájom prepojené. Plán na založenie univerzity v ĺrsku mu dal príležitosť rozvinúť tieto myšlienky. Súbor prejavov, ktoré publikoval na túto tému pod názvom ‚The Idea of University‘ predstavuje ideál, z ktorého môžu čerpať všetci, ktorí sa venujú akademickému vzdelávaniu. A naozaj: Aký lepší cieľ by si mohol učiteľ náboženstva stanoviť, než bol známy apel Johna Henryho ako vychovať inteligentného, dobre vzdelaného laika: ‚Chcem, aby laik nebol arogantný, hlučný, hašterivý, ale bol človekom, ktorý náboženstvo pozná, ktorý sa ním riadi, ktorý pozná jeho zásady, ktorý tak dobre pozná svoje vyznanie viery, že z neho môže skladať účty, že tak dobre pozná histόriu, aby mohol svoju vieru obhajovať‘. “
Zázrak na príhovor J. H. Newmana
Prvý zázrak, potrebný k blahorečeniu sa týkal nevysvetliteľného uzdravenia Američana Jacka Sullivana z ochromujúceho ochorenia chrbtice. Druhý zázrak na príhovor kardinála Newmana sa týkal uzdravenia americkej tehotnej ženy Melisy Villalobos so život ohrozujúcou diagnózou v r. 2013, ktorej vyliečenie nebolo možné lekársky vysvetliť. V priebehu tehotenstva začala krvácať. Rozvinul sa hematóm, ktorý bol dva a pol krát väčší ako dieťa a hrozil potrat. Pri silnom krvácaní sa Mellisa modlila ku kardinálovi Newmanovi, aby zastavil krvácanie a skolabovala. Následne krvácanie prestalo a miestnosť sa zaplnila intenzívnou vôňou ruží. Na druhý deň lekár potvrdil, že hematóm zmizol a všetko je v poriadku. Narodila sa jej zdravá dcéra Gemma.
Literatúra:
J.H. Newman, Apologia pro vita sua. Prehľad mojich náboženských názorov. SSV, 2019.
Internetové zdroje