HISTÓRIA M.I.
Nie každý môže byť géniom,
ale každý sa môže stať svätým!
Rytierstvo Nepoškvrnenej (M.I.) bolo založené 16. októbra 1917. Vzniklo v prostredí študentov Kolégia sv. Bonaventúru v Ríme z iniciatívy poľského minoritu, svätého Maximilián M. Kolbeho. Brat Maximilián mal na počiatku len šiestich spoločníkov, svojich rehoľných spolubratov.
V Európe zúrila vojna. Od mája do októbra roku 1917 sa však vo Fatime zjavovala Panna Mária a vyzývala svet k pokániu, modlitbe a obráteniu. Pozýva ľudstvo, aby sa zasvätilo jej Nepoškvrnenému srdcu. jej výzvy však boli prijímané len nesmelo, veľmi rozpačito. Splnilo sa však, čo Mária vo Fatime predpovedala.
V roku 1917 vypukla 7. novembra v Rusku revolúcia, ktorá priviedla k moci Lenina a otvorila bojovné ťaženie tejto veľmoci proti kresťanskému náboženstvu a Cirkvi. V Taliansku sa riešila tzv. Rímska otázka, čiže problematika vojenskej okupácie Pápežského štátu, za ktorou stála vláda Talianskeho kráľovstva. Intelektuálne prostredie, politické strany a slobodomurárske lóže sa prejavovali vo vzťahu k Cirkvi veľmi nepriateľsky. Slobodomurári sa chopili šance, aby využili situáciu a postavili sa na čelo hnutia, ktoré verejne bojovalo proti akémukoľvek vplyvu Cirkvi na spoločnosť.
Rytierstvo Nepoškvrnenej (M.I.) bolo založené 16. októbra 1917. Vzniklo v prostredí študentov Kolégia sv. Bonaventúru v Ríme z iniciatívy poľského minoritu, svätého Maximilián M. Kolbeho. Brat Maximilián mal na počiatku len šiestich spoločníkov, svojich rehoľných spolubratov.
V Európe zúrila vojna. Od mája do októbra roku 1917 sa však vo Fatime zjavovala Panna Mária a vyzývala svet k pokániu, modlitbe a obráteniu. Pozýva ľudstvo, aby sa zasvätilo jej Nepoškvrnenému srdcu. jej výzvy však boli prijímané len nesmelo, veľmi rozpačito. Splnilo sa však, čo Mária vo Fatime predpovedala.
V roku 1917 vypukla 7. novembra v Rusku revolúcia, ktorá priviedla k moci Lenina a otvorila bojovné ťaženie tejto veľmoci proti kresťanskému náboženstvu a Cirkvi. V Taliansku sa riešila tzv. Rímska otázka, čiže problematika vojenskej okupácie Pápežského štátu, za ktorou stála vláda Talianskeho kráľovstva. Intelektuálne prostredie, politické strany a slobodomurárske lóže sa prejavovali vo vzťahu k Cirkvi veľmi nepriateľsky. Slobodomurári sa chopili šance, aby využili situáciu a postavili sa na čelo hnutia, ktoré verejne bojovalo proti akémukoľvek vplyvu Cirkvi na spoločnosť.
V Ríme na slávnostiach Giordana Bruna si dovolili verejne nosiť po uliciach prápor, na ktorom bol zobrazený sv. Michal padnutý pod nohami Lucifera. Slobodomurárske sprievody prechádzali okolo múrov Vatikánu. Po meste boli šírené letáky, na ktorých stálo, že talianska polícia by mala vtrhnúť do Vatikánu. Zaznievalo heslo: "Diabol bude vládnuť vo Vatikáne a pápež mu bude robiť Švajčiara."
Mladý minorita Maximilián Mária Kolbe prežíval tieto udalosti s rozrušením. Na pozadí neľahkej situácie, v ktorej sa ocitol svet i katolícka cirkev, vnímal kriticky aj i situáciu vo vlastnom rehoľnom ráde. Trápil sa, že spoločenstvo bratov je málo horlivé a nesnaží sa vynaložiť dostatočné množstvo síl na obrátenie a posvätenie seba samých i celého sveta. Videl, že mnohí bratia vstúpili do rádu s dobrými zámermi, no po čase v ňom už nenachádzali potrebné prostriedky či impulzy, ktoré by ich mobilizovali angažovať sa aktívne na ceste svätosti. V tom čase, 20. januára, dostal počas meditácie v kaplnke kolégia vnuknutie založiť mariánske hnutie bojujúce za obrátenie celého sveta k Bohu skrze Nepoškvrnenú. Tento januárový deň bol i 75. výročím významného obrátenia Alfonza Ratisbone, tvrdého odporcu katolicizmu, ktorý sa po mystickom zážitku s Nepoškvrnenou dal pokrstiť a stal sa jezuitom.
Kolbe, iste vedený Duchom Svätým, chcel reagovať na aktuálnu potrebu Cirkvi. Rozhodol sa založiť Rytierstvo Nepoškvrnenej, združenie, do ktorého sa vstupuje aktom zasvätenia - úplného a absolútneho zverenia sa nepoškvrnenej Panne Márii - spojeným s osobným alebo spoločným obrátením.
Prvé stretnutie siedmych zakladateľov sa udialo v noci 16. októbra 1917 v jednej z izieb medzinárodného kolégia. Zasvätenie, ktoré vykonal mladý Kolbe s plnou vážnosťou, zrelo od tejto chvíle a sprevádzalo jeho život plný rytierskeho zápalu pre Božie kráľovstvo až do dňa jeho hrdinskej smrti v koncentračnom tábore.
28. marca roku 1919 na žiadosť arcibiskupa D. Jacqueta udelil pápež Benedikt XV. Rytierstvu Nepoškvrnenej zvláštne odpustky a svoje ústne pápežské požehnanie. Bratia medzičasom vypracovali štatúty M.I., ktoré 4. apríla 1919 písomne schválil páter Domenico Tavani, vikár minoritského rádu. Definitívne cirkevné schválenie podpísal 2. januára roku 1922 kardinál Pompilij, pápežský vikár pre mesto Rím. Pápež Pius XI. potvrdil tento fakt písomným dokumentom o štyri roky neskôr, keď hnutiu M.I. opäť udelil pápežské požehnanie a jeho členom udelil ďalšie odpustky.
Najdôležitejšie dátumy
súvisiace so životom a dielom sv. Maximiliána
1894, 8. januára - V Zduńskej Woli sa narodil Rajmund Kolbe.
1902 - Rajmund prijal prvé sv. prijímanie v kostole sv. Matúša v Pabianiciach.
1904 - Rajmund prežil duchovný prelom. Zvážnel a stal sa veľmi nábožným. Matke sa zdôveril, že sa mu zjavila Bohorodička s dvoma korunami: bielou a červenou. Vystrel ruky pre obe, čím vyjadril pripravenosť žiť v čistote a zomrieť ako mučeník.
1907 - Rajmund Kolbe vstúpil do Malého seminára minoritov vo Ľvove.
1910 september - Rajmund Kolbe začína noviciát v reholi minoritov vo Ľvove ako brat Maximilián.
1912 - Br. Maximilián začína štúdium filozofie na Gregoriánskej univerzite v Ríme.
1914, 1. novembra - Maximilián Kolbe zložil slávnostné sľuby a prijal ďaľšie meno Mária.
1915, október - Doktorát z filozofie a začiatok štúdia teológie na minoritskej Pápežskej teologickej fakulte sv. Bonaventúru v Ríme.
1917, 16. októbra - Maximilián M. Kolbe založil Rytierstvo Nepoškvrnenej (M.I.).
1918, 28. apríla - Maximilián M. Kolbe prijal v Ríme kňazskú vysviacku.
1919, júl - Maximilián M. Kolbe získava doktorát z teológie.
1919, október - Maximilián M. Kolbe sa stáva profesorom cirkevných dejín v rehoľnom seminári minoritov v Krakove.
1920 - Maximilián M. Kolbe sa lieči z tuberkulózy v Zakopanom.
1922, január - Maximilián M. Kolbe vydáva prvé číslo časopisu Rycerz Niepokalanej (Rytier Nepoškvrnenej) v náklade 5000 výtlačkov (Krakov).
1922, október - Vydavateľstvo Rycerza Niepokalanej sa sťahuje z Krakova do Grodna.
1927 - Kláštor v Grodne sa stal malým pre potreby rozvíjajúceho sa vydavateľstva. Maximilián M. Kolbe predostrel myšlienku výstavby nového kláštora - vydavateľstva kniežaťu Jánovi Druckemu-Lubeckemu, ktorý mu daroval pozemok neďaleko Varšavy.
1927, 6. augusta - Posvätenie sochy Nepoškrvrnenej na pozemku, kde mal vyrásť nový kláštor.
1927, október - Začiatok stavby nového kláštora - vydavateľstva. Kánonické založenie kláštora Niepokalanów (Mesto Nepoškvrnenej).
1927, november - Vydavateľstvo sa sťahuje z Grodna do Niepokalanowa. Centrom M.I. sa stal kláštor Niepokalanów. Jeho predstaveným sa stal páter Maximilián. Kláštor v Niepokalanowe mal vtedy 20 členov: 2 kňazov (páter Maximilián a jeho rodný brat Jozef, rehoľným menom Alfonz) a 18 bratov.
1928, august - Noviciát minoritov sa sťahuje z Ľvova do Niepokalanowa.
1929, september - Otvorenie Malého misijného seminára v Niepokalanowe.
1930, január-február - Maximilián M. Kolbe začal prípravu založenia katolíckej misie na v Oriente. Aby vyprosil požehnanie Nepoškvrnenej pre toto dielo, vybral sa do Lúrd. Na tento úmysel sa tiež modlil pri hrobe sv. Františka v Assisi a sv. Terezky Ježiškovej v Lisieux. Vo februári 1930 odcestoval na misie.
1930, máj - vydanie prvého čísla Rytiera Nepoškvrnenej v japonskom jazyku („Seibo no Kischi“).
1930, jún - júl - Cesta z Japonska vlakom cez Sibír do Poľska. Na provinciálnej kapitule vo Ľvove je o. Maximilián potvrdený vo funkcii predstaveného misie v Japonsku. Gvardiánom Niepokalanowa sa stáva Alfonz Kolbe – brat sv. Maximiliána.
1930, 3. decembra - Zomiera páter Alfonz Kolbe.
1931 - Sídlom poľských misionárov v Nagasaki sa stáva nimi postavený kláštor s názvom Mugenzai no Sono - Záhrada Nepoškvrnenej.
1932, máj - júl - Cesta pátra Maximiliána M. Kolbeho z Nagasaki do Indie, kde pripravoval založenie ďalšieho mesta Nepoškvrnenej - indického Niepokalanowa.
1933, apríl - máj - Maximilián M. Kolbe cestuje na provinciálnu kapitulu do Poľska. Po nej, v júni a júli 1933, má sériu misijných prednášok vo významných poľských mestách a pripravuje na krst mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Japonska v Poľsku.
1933, august - október - Návrat do Japonska.
1936, apríl - Otvorenie Malého seminára v Nagasaki.
1936, máj - jún - Návrat pátra Maximiliána M. Kolbeho do poľského Niepokalanowa.
1936, júl - Páter Maximilián M. Kolbe sa opäť stáva predstaveným v Niepokalanowe.
1936, 8. decembra - Na návrh pátra Maximiliána sa Rehoľa menších bratov - konventuálov (minoritov) zasväcuje Nepoškvrnenej.
1937, január - február - Maximilián M. Kolbe cestuje do Talianska (Rím, Assisi) s cieľom reorganizácie Rytierstva Nepoškvrnenej.
1937, 8. decembra - Páter Maximilián sa prihovára poslucháčom prostredníctvom rozhlasovej stanice Varšava pri príležitosti 10. výročia vzniku Niepokalanowa.
1938, 8. decembra - Skúšobné vysielanie novej rozhlasovej stanice (Stanica Poľsko 3 - Rádio Niepokalanów) s príhovorom o. Maximiliána.
19. septembra 1939 - Prvé zatknutie pátra Maximiliána M. Kolbeho Nemcami.
1939, 8. decembra - Prepustenie pátra Maximiliána a jeho spolubratov z tábora v Ostrzeszowe.
1940, december - Vychádza posledné číslo Rycerza Niepokalanej (Rytiera Nepoškvrnenej) pripravené sv. Maximiliánom a zároveň posledné číslo vydané počas nacistickej okupácie Poľska.
1941, 17. februára - Gestapo zatklo Maximiliána M. Kolbeho a uväznilo ho v obávanej varšavskej väznici na Pawiaku.
1941, 28. mája - Maximilián M. Kolbe bol prevezený do koncentračného tábora Osvienčim, kde dostal číslo 16670.
1941, august - Maximilián M. Kolbe sa dobrovoľne obetoval za spoluväzňa odsúdeného na smrť - Františka Gajowniczka.
1941, 14. augusta -Maximilián M. Kolbe zomiera v bunkre hladu vstreknutím fenolu do žily.
1946, marec - Zomiera matka Maximiliána M. Kolbeho - Marianna Kolbeová.
1948 - Biskup P. Yamaguchi z Nagasaki ako prvý z biskupov v liste pápežovi Piovi XII. žiada o beatifikáciu Maximiliána M. Kolbeho.
1961, 23. septembra - Otvorenie apoštolského procesu Božieho sluhu Maximiliána M. Kolbeho.
1971, 17. októbra - Slávnostné blahorečenie Maximiliána M. Kolbeho v Bazilike sv. Petra v Ríme pápežom Pavlom VI.
1982, 10. októbra - Slávnostné svätorečenie Maximiliána M. Kolbeho v Bazilike sv. Petra v Ríme pápežom Jánom Pavlom II.