Dalitské kresťanské ženy v Indii sú trojako diskriminované. Trpia chudobou, ponižovaním a prenasledovaním. Indická kresťanka pochádzajúca z tejto nízkej indickej kasty Sherin ASHA DEVANANTHAM precestovala vďaka nadácii ACN Slovensko niekoľko slovenských miest a absolvovala stretnutia s tunajšími veriacimi. Hovorila o postavení dalitov, kresťanov a žien v jej stredoázijskej vlasti. Posledná diskusia so Sherin sa uskutočnila v Bratislave - Karlovej Vsi. Dojala a inšpirovala malých aj veľkých.
Predstavte si, že žijete v spoločnosti, ktorá vás odmieta. Okoloidúci sa vás štítia, ak sa pridáte k nejakému zhromaždeniu, hneď vás z neho vyháňajú. Máte obmedzený prístup k vzdelaniu, trpíte chudobou, doma aj na ulici znášate násilie. Pre Európana je to strašná predstava, no pre milióny žien v Indii je to dennodenná realita. Obzvlášť, keď patria k dalitom a ku kresťanskej menšine. Táto trojaká diskriminácia – rodová, spoločenská a náboženská – ich vytláča na okraj spoločnosti, do biedy a násilia. Na druhej strane tí najchudobnejší z chudobných objavujú kresťanstvo ako náboženstvo, ktoré ich vyslobodzuje zo spoločenskej izolácie a pomáha im dôstojne rásť.
Čo znamená byť dalitom?
Termín dalit sa dnes prekladá v kontexte spoločenskej hierarchie ako „nedotknuteľný“ – príslušníci vyšších sociálnych vrstiev sa ich nesmeli dotýkať, pretože dalitov považovali za nečistých. Dalitovia sa v Indii nachádzajú na dne spoločenského rebríčka. V sociálnej hierarchii sú tak nízko, že sú z indického pevne vymedzeného spoločenského poriadku známeho ako kastový systém vyčlenení – doslova „vydedenci“. Od dalitov sa očakáva, že budú vykonávať úlohy považované za podradné či ponižujúce pre príslušníkov kastového systému, ako napríklad odstraňovanie ľudského odpadu či mŕtvych zvierat. Takmer pätinu Indov (240 miliónov ľudí) tvoria dalitovia. Indická ústava sa síce zmieňuje o princípe rovnosti a zakazuje diskrimináciu v zamestnaní aj vo vzdelávaní, ale diskriminácia na základe kasty stále existuje na väčšine územia Indie. Dalitovia trpia každodennou segregáciou a diskrimináciou, ako aj násilím a zneužívaním zo strany príslušníkov kastového systému. Väčšina obetí nútených prác v Indii sú práve dalitovia.
Čo znamená byť ženou?
Ženy v Indii sa boria s ťažkým osudom. Obzvlášť v menej rozvinutých regiónoch je postavenie žien v spoločnosti podradné. Už počas tehotenstva rodičia dúfajú, že sa im narodí chlapec, keďže dievčatá pre nich znamenajú „len výdavky“. Dievčatá majú veľmi obmedzený prístup k vzdelaniu v porovnaní s chlapcami, sú často vystavené zneužívaniu a detským sobášom. V rodinách sú to práve ženy, ktoré vykonávajú najťažšie práce. Nemajú absolútne žiadny hlas ani v rozhodnutiach, ktoré sa ich osobne týkajú. Namiesto toho sú úplne vydané na milosť svojim otcom, manželom a synom. India sa takisto potýka s rozšíreným problémom domáceho a sexuálneho násilia voči ženám. Obeťami sexuálneho zneužívania a nútenej prostitúcie sú obzvlášť ženy a dievčatá z kasty dalitov. Podľa indického Národného úradu pre záznamy o trestných činnostiach sú každý deň znásilnené štyri dalitské ženy! Smutným, ale bežným osudom dalitských žien je aj nútená chrámová prostitúcia v rámci tzv. systému dévadásí, kde sú vykorisťované a týrané a nezriedka umierajú neskôr na AIDS.
Čo znamená byť kresťanom?
Kresťania v severných regiónoch sú predovšetkým príslušníkmi chudobnej kasty dalitov alebo nemajetných kmeňov. Spomedzi 29 miliónov kresťanov v Indii je približne 60 až 70 % dalitov. Pre dalitov, „vydedencov“, ktorí po stáročia znášali každodennú diskrimináciu a poníženie, odkaz kresťanstva prináša záchranu. Posolstvo, že existuje Boh, ktorý trpel – tak ako oni – a ktorý pozýva do svojho spoločenstva zvlášť tých najchudobnejších ako Božie deti, vnímajú dalitovia ako neuveriteľnú úľavu. Takáto viera ich vedie k premene. Dalitovia začnú chápať svoju ľudskú dôstojnosť a cítia sa silnejší, keď sa stanú súčasťou komunity. Už nie sú viac „vydedencami“; sú členmi všeobecného cirkevného spoločenstva. Avšak keď sa dalit rozhodne stať kresťanom, zažíva vo svojom už aj tak ťažkom živote ešte viac utrpenia, pretože ako kresťan čelí ďalšiemu vylučovaniu zo spoločnosti a obťažovaniu. Ak totiž dalitovia oficiálne vyznávajú kresťanskú vieru, strácajú nárok na akékoľvek štátne dávky. Indická ústava síce garantuje určité privilégiá hinduistickým, budhistickým a sikhským dalitom, ale rovnaké benefity sa nevzťahujú na tých, ktorí sa obrátia na kresťanstvo či islam. Takisto napriek formálne stanovenej náboženskej slobode v krajine pod vplyvom hinduistického nacionalizmu vzrastá aktivita extrémistických skupín, ktoré kresťanov ohrozujú: na niektorých miestach útočia na ich školy, snažia sa vytvárať nepriateľskú atmosféru a označujú kresťanov za nepriateľov indickej spoločnosti.
Väčšina kresťanov v severných a východných častiach Indie – prevažne dalitovia – žije v žalostných podmienkach. Ako obete nútenej práce bez vlastníctva akejkoľvek pôdy zarábajú sotva na to, aby prežili. Akonáhle sa dostanú do dlhov voči svojim prenajímateľom a zamestnávateľom, prepadnú sa do takmer úplného otroctva. Oficiálne snahy indického štátu o podporu drobného podnikania, zavedenie vdovských dôchodkov a podobné výhody sú nedostatočné a často napojené na korupčné kanály. Indickí kresťania žijú hlboko pod hranicou chudoby, živoria na okraji dedín v chatrčiach z blata alebo slamy, jasne oddelených od štvrtí vyšších kást. V niektorých oblastiach majú zakázané vstupovať do chrámov, piť z verejných studní a dokonca aj navštevovať školu, pretože kastový systém je v tomto regióne stále pevne zakorenený.
Náboženstvá v Indii
India má povesť spirituálne bohatej krajiny. A nie neoprávnene. Je domovom štyroch hlavných svetových náboženstiev. Hlavným a najstarším náboženstvom v Indii je hinduizmus, ktorý vyznáva 80 % obyvateľov. Na druhom mieste sa nachádza islam, ku ktorému sa hlási 13,4% Indov. V krajine žije približne 138 miliónov moslimov, čo predstavuje jednu z najväčších moslimských komunít na svete. Tretím najrozšírenejším náboženstvom je kresťanstvo, ktoré vyznáva 2,3 % obyvateľstva, čiže takmer 30 miliónov kresťanov. V neposlednom rade je India rodiskom budhizmu a sikhizmu s miliónmi príslušníkov. Podľa ústavy je India sekulárny štát, ktorý garantuje rovnaké práva všetkým bez ohľadu na sociálny pôvod či náboženské vyznanie, ale v praxi to nie je dodržiavané. Vláda podporuje „pôvodné“ náboženstvá ako hinduizmus, budhizmus a sikhizmus, no vyznávači „cudzích“ vierovyznaní ako islam aj kresťanstvo čelia diskriminácii. V mnohých indických štátoch platia antikonverzné zákony, ktoré zakazujú hinduistom zmeniť svoje náboženstvo.
Kresťanstvo a India
India bola jednou z prvých krajín, ktorých sa kresťanstvo dotklo. Traduje sa, že v roku 52 po Kristovi apoštol Tomáš prišiel na Malabarské pobrežie (Kerala), kde mnohých obrátil. Okolo roku 72 bol Tomáš umučený v meste Mylapore (dnes Chennai, tiež Madras) na východnom pobreží južnej Indie. Od 5. storočia bolo Malabarské pobrežie pod portugalskou nadvládou, ktorá podporovala katolícku misiu v regióne. Na severe a na severovýchode Indie je katolícka cirkev naopak prítomná len približne 120 rokov. Na mnohých miestach sa však mohla vzmáhať až v druhej polovici 20. storočia.
Dnes asi 2,3 % (len necelých 30 miliónov ľudí) indickej populácie tvoria kresťania, väčšina z nich sú katolíci, vrátane tých, ktorí vyznávajú východné obrady – sýrsko-malabarský a sýrsko-malankarský. Dalitovia predstavujú najväčšiu skupinu (60 %) v rámci katolíckej populácie. V niektorých severných štátoch je toto percento ešte vyššie. V severnej Indii prítomnosť katolíckej cirkvi mení životy obyvateľov. Väčšina z nich tu žije vo veľkej chudobe. Tamojší ľudia len s námahou živia svoje rodiny. Sú bez základného vzdelania, pracujú v zúfalých podmienkach ako nádenníci a sú úplne vydaní na milosť svojim pánom a zamestnávateľom. Ak by tam cirkev nepôsobila a nepomáhala, veľa detí by nemalo šancu chodiť do školy, veľa chorých ľudí by nemalo zdravotnú starostlivosť a ani inak by sa nedalo uniknúť zúfalej chudobe. Radostné posolstvo evanjelia však umožňuje dalitom pochopiť, že aj oni majú ľudskú dôstojnosť a sú pozvaní byť členmi komunity.
Viera môže zmeniť životy dalitov napriek ich hmotnej chudobe. Pretvára spôsob, akým sa ľudia dokážu vyrovnať s ťažkosťami a zápasmi v každodennom živote. Sú utláčaní a podmienky, v ktorých žijú, sú také žalostné, že sú chorí na tele i na duši. Pastoračná starostlivosť a úprimný záujem cirkvi uzdravuje ľudí. Biblia poskytuje návod a motiváciu na prekonanie krutosti života. Radostné posolstvo evanjelia ich oslobodzuje od pocitu bezcennosti a vylúčenia zo spoločnosti.
Projekty ACN v Indii
Od polovice sedemdesiatych rokov realizuje pápežská nadácia ACN – Aid to the Church in Need pastoračné projekty v krajine s druhou najväčšou populáciou na svete. ACN podporuje katolíkov na severe Indie, kde veľké množstvo veriacich sú dalitovia alebo kmeňoví príslušníci. Obe skupiny sú značne zanedbávané, extrémne chudobné a diskriminované v indickej spoločenskej štruktúre. Katolícka cirkev im prostredníctvom rôznych iniciatív poskytuje materiálnu aj duchovnú podporu. „Nielen z chleba je“ totiž „človek živý“. Dlhodobo sa v severnej Indii vyskytuje hmotná chudoba, ale viera vnáša do utrpenia hlbší zmysel. Najchudobnejší z chudobných sa zrazu cítia silnejší, začínajú chápať svoju ľudskú dôstojnosť a stávajú sa súčasťou komunity. Táto skúsenosť je taká ohromujúca, že sú ochotní vynaložiť veľké úsilie na jej dosiahnutie. Kráčajú celé hodiny alebo minú to málo peňazí, čo zarobia – zriedka viac ako jeden či dva doláre za deň – na dopravu, aby sa dostali do najbližšieho kostola, ktorý neslúži len ako miesto určené na zhromažďovanie a uctievanie. Je tiež viditeľným znakom komunity a spoločných hodnôt. Posilňuje identitu kresťanov, čo je pre túto marginalizovanú komunitu veľmi dôležité. Preto je kostol či kaplnka v blízkosti dediny pre kresťanov neoceniteľným darom. Keďže v niektorých indických regiónoch je výstavba kostolov veľmi náročná, budujú sa tzv. viacúčelové haly, ktoré okrem funkcie chrámu slúžia dalitom aj ako komunitné a vzdelávacie centrá. V obci je tiež pre dalitov nesmierne dôležitá prítomnosť katechétov, ktorí vedú spoločenstvo a dávajú mu nádej i útechu. Katechéti sú v priamom kontakte s miestnym obyvateľstvom. Sú prvými osobami, ktoré bezprostredne formujú vieru ľudí. Tak ako všetci ich susedia, katechéti pracujú na poli. Ich príjem je taký nízky, že sotva prežijú. ACN im dáva možnosť navštevovať kurzy formácie kresťanskej viery, kde sa tiež učia, ako vytvárať nové príležitosti pre dalitov na rozvoj v každodennom živote a zveľaďovať svoje spoločenstvá.
Ďalším pilierom kresťanských dalitov v Indii sú tzv. malé kresťanské komunity. Približne desaťčlenné skupiny dalitov sa niekedy stretávajú v súkromných domoch, niekedy vo farnostiach, aby sa zúčastnili rôznych kurzov o viere a pomáhali si vzájomne pri prekonávaní svojich ťažkostí. Celkovým cieľom spoločenstiev je budovať vzťahy, v ktorých sa všetci o seba navzájom starajú, ako hovorí Veronique Vogelová, zodpovedná za projekty ACN v Indii.
„Čítaním Biblie sa hodnota a dôstojnosť každej ľudskej bytosti stáva pre dalitov zjavnou a učia sa navzájom rešpektovať aj pomáhať si v ťažkostiach. Podporujeme členov skupiny, aby identifikovali problémy okolo seba a prakticky na ne reagovali. Neskôr, popri tom, ako rastú vo viere a v pomoci druhým, rozvíjajú v sebe hlbší zmysel pre svoju úlohu v rodine, pre hodnotu manželstva a rovnakú dôstojnosť mužov a žien, čím nakoniec získajú väčšiu dôveru a lepšie pochopenie krásy a jedinečnosti zodpovednosti matiek. V dôsledku toho malé kresťanské komunity formujú ľudí, ktorí svojím svedectvom a konkrétnymi činnosťami prinášajú do spoločnosti hodnoty evanjelia, ako láska k blížnym, rovnosť, dôstojnosť a odpustenie.“
Celkovo pastoračná podpora ACN pre katolícke spoločenstvá v severnej Indii zahŕňa poskytovanie náboženskej literatúry, najmä Biblie, výstavbu kaplniek, kostolov a domov pre rehoľné sestry a kňazov, programy katechizmu a rozvoj malých kresťanských spoločenstiev. To všetko prispieva k zlepšovaniu kvality života dalitov v súlade s kresťanskými hodnotami.
Viac o nadácii ACN a o jej pôsobení v Indii nájdete tu..
Galéria: Sherin v Karlovej Vsi u minoritov