Ak navštívite Paray-le-Monial, nenápadné francúzske mestečko v centre Burgundska, možno vás prekvapí svojou všednosťou. Nenájdete tu honosné katedrály, ulice preplnené turistami ani rušný život. Stará časť mesta sa rozprestiera na úpätí dosť vysokého kopca, ktorý je na vrchu lemovaný cintorínom, kaplnkou a drevenou zvonicou. V tejto časti sa nachádza aj najkrajšia pamiatka mesta, nádherná stará románska bazilika. Jej obraz sa zrkadlí v pokojnej riečke Bourbince a vytvára charakteristickú siluetu mesta. Človek, ktorý prechádza mestom ako turista sa pýta: „Čo také zvláštne sa tu stalo? Nevidím nič mimoriadne.“ A predsa, práve tu Pán Ježiš zjavil skromnej rehoľníčke z rádu Navštívenia Panny Márie, sv. Margite Márii Alacoque (1647 – 1690) nádherné posolstvo Božej lásky.
Foto: wikimedia.com
V rokoch 1673 – 1675 jej odovzdal tri veľké posolstvá pre Cirkev a pre svet, ktoré Margita Mária prostredníctvom svojho duchovného vodcu, jezuitského kňaza sv. Klaudia de la Colombiére (1641 – 1682), zverejnila. Tak sa začalo v celom svete šíriť duchovné hnutie lásky Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.
Vchádzame do kaplnky pri kláštore Navštívenia. Našu pozornosť upúta „slnečná mozaika“ nad svätostánkom – ukrižovaný Ježiš v žiarivom svetle lúčov, ktoré vychádzajú ako slnká z jeho piatich rán. Tu, počas adorácie Najsvätejšej sviatosti ukázal Margite Márii svoje Srdce so slovami: „Hľa, Srdce, ktoré ľudí tak milovalo, že sa celé vyčerpalo a zničilo, len aby im preukázalo lásku. A miesto chvály nedostáva sa mi od väčšiny ľudí iné ako nevďačnosť, ktorú mi v tejto sviatosti lásky prejavujú svojou neúctivosťou, svätokrádežami, chladom a pohŕdaním...“ Obracia sa na Margitu Máriu s otázkou, či sa chce stať jeho priateľkou a opätovať mu jeho lásku a darovať mu seba ako náhradu za všetku neúctivosť, rúhania a svätokrádeže, ktoré zraňujú jeho Najsvätejšie Srdce.
„Milovaní ľudia, budete šťastní ak prídete v lete do Paray-le-Monial, miesta kde Ježiš zjavil svoju lásku plnú nežnosti pre vás."
sv. Matka Tereza
Kľačíme pred svätostánkom a pred Najsvätejšou sviatosťou. Začíname si uvedomovať silu a veľkosť ponuky Božej lásky. Udivene sa pýtame: „Potrebuje Boh lásku ľudí“? Posolstvo z Paray-le-Monial odpovedá: „Áno, Boh túži po opätovanej láske“. Postupne v nás dozrieva rozhodnutie : „Áno, aj ja chcem byť tvojím priateľom a odpovedať svojou láskou na tvoju lásku.“ Každý z nás s radosťou urobí osobné zasvätenie sa Božskému Srdcu, ktoré potvrdíme svojím podpisom na lístkoch s našimi menami. Kňaz, ktorý nás sprevádza ich odovzdá miestnemu kňazovi. Budú uchované v Kaplnke Navštívenia ako pamiatka na naše osobné zasvätenie sa.
Odchádzame do kaplnky sv. Klaudia de la Colombiére a slávime spoločne svätú omšu pod nádhernou mozaikou Božského Srdca sediaceho na tróne, obklopeného anjelmi a svätými a želáme si, aby Ježiš bol stredobodom aj našich sŕdc. Aby sme odteraz boli zapísaní v jeho milujúcom Srdci.
V nasledujúcich dňoch prežívame príjemné stretnutia s ďalšími skupinami pútnikov z celého sveta, obohacujúce skúsenosti, vypočujeme si hodnotné prednášky a zažijeme chvíle ticha aj spoločných modlitieb. A naposledy sa vydávame na nočný sprievod okolo spiaceho mestečka.
Niektorí z nás prišli do Mesta Lásky ako nezúčastnení turisti, odchádzame však ako priatelia Ježišovho Srdca. Za tých niekoľko dní prežitých v Paray-le-Monial sme si toto mesto obľúbili a lúči sa nám s ním ťažko. Odnášame si nielen krásne spomienky, veľa nečakane splnených želaní, ale hlavne radosť z poznania, že Boh nás miluje a túži po našej láske. A tak, ako sa pýtal sv. Margity Márie, pýta sa aj každého z nás: „Chceš byť mojím priateľom?“