Na Slovensku je dnes propagácia historicky poučenej starej hudby ešte stále zriedkavou záležitosťou. V roku 2009 sa na Vysokej škole múzických umení v Bratislave stretlo niekoľko sŕdc naladených na „barokovú nôtu“. Odvtedy až dodnes sa títo mladí umelci so svojím súborom snažia širokej verejnosti približovať hudbu obdobia baroka tak, ako skutočne znela v období jej vzniku. IL CUORE BAROCCO je dnes na slovenskej hudobnej scéne známym a rešpektovaným súborom. O krátky rozhovor sme požiadali jednu z členiek súboru, čembalistku a organistku Janku Zelenkovú.
foto: Alexander Trizuljak
Janka, čo inšpiruje mladých umelcov, aby si zaľúbili historickú hudbu, ktorej interpretácia je mimoriadne náročná? Je za vaším nadšením nejaký spoločný zážitok alebo vplyv nejakej osobnosti, ktorá vo vás prebudila toto nadšenie?
Všetko to začalo „nevinným muzicírovaním“ na hodinách interpretačnej praxe starej hudby na bratislavskej VŠMU, pod vedením Petra Zajíčka, ktorý je umeleckým vedúcim etablovaného slovenského súboru Musica Aeterna. Od moderných (v súčasnosti používaných) nástrojov niektorí študenti postupne prechádzali na kópie barokových nástrojov - huslí, violončela, čembala, hoboja, zobcových i priečnych fláut. Prostredníctvom štúdia traktátov z 16., 17. a 18. storočia sa snažili hľadať i nachádzať spôsoby najvhodnejšej interpretácie. Priatelia zo školy, ktorých táto práca oslovila, sa dali dokopy, a tak vznikol tento súbor.
Kedy ste začali koncertovať pod vaším súčasným menom?
Prvý koncert súboru IL CUORE BAROCCO sa uskutočnil 25. mája 2010 v Zichyho paláci na Ventúrskej ulici v Bratislave. Napriek zahraničným štúdiám jednotlivých členov vo Viedni, Brne, Haagu a Salzburgu sa súbor vykryštalizoval do dnešného stabilného zoskupenia, v ktorom koncertujeme po celom Slovensku.
foto: Alexander Trizuljak
Na hudobných festivaloch sa však váš súbor objavuje v rôznom zložení. Na interpretáciu niektorých diel si ako hostí pozývate domácich i zahraničných umelcov. Kto tvorí stále jadro zoskupenia?
Zakladateľom a umeleckým vedúcim súboru je violončelista a fagotista Tomáš Kardoš. Ďalšími stálymi členmi sú huslisti Peter Zelenka a Adam Szendrei, flautistka Mária Rendešová a teorbista Jakub Mitrík. Pri čembale a organe sa striedajú Jana Zelenková, Martin Gedeon a Štefan Iľaš. Súbor svoje obsadenie mení „podľa potrieb“ hudby, ktorú momentálne hrá. Spevákov a ďalších hudobníkov oslovujeme k spolupráci podľa konkrétneho diela, ktorému sa venujeme. K vokálno-inštrumentálnym dielam súbor pozýva napríklad vynikajúce slovenské sopranistky Hildu Gulyásovú, Michaelu Popik Kuštekovú, tenoristu Matúša Šimka, barytonistu Tomáša Šelca a ďalších spevákov.
Je o vás známe, že diela starých klasikov interpretujete na barokových nástrojoch, takže ich prevedenie sa považuje za mimoriadne autentické...
Áno, každý člen súboru má nástroj, ktorý je kópiou historického modelu.
Ako sa líšia repliky barokových hudobných nástrojov od tých dnešných?
Od moderných nástrojov sa napríklad barokové sláčikové nástroje líšia aj samotnou stavbou, používaním strún z kravských a ovčích čriev a taktiež tvarom sláčika. Baroková priečna flauta – traverso je celá drevená a má len jednu klapku. Štrnásťstrunová takmer dvojmetrová basová lutna – teorba, je zaujímavá nielen zvukom, ale aj vizuálne. Súčasťou každého barokového ansámblu je klávesový nástroj (čembalo a/alebo organový pozitív), na ktorom hráči realizujú tzv. basso continuo, číslovaný bas, to znamená, že nehrajú z klasického dvojriadkového zápisu, ako sme zvyknutí dnes pri hre na klavír, ale len z basovej línie, ktorá je očíslovaná. Dané čísla predstavujú intervaly vzdialené od uvedeného basového tónu.
Aký repertoár je pre váš súbor typický? Pracujete aj na objednávku?
Náš súbor má vo svojom repertoári predovšetkým hudbu vrcholného a neskorého baroka. Dramaturgiu koncertov vytvárajú vždy samotní členovia. Podľa dotácie z ministerstva sa realizujú koncerty s konkrétnym naštudovaným programom, ktoré sa konajú v rôznych kútoch Slovenska. Čo sa týka naštudovania jednotlivých skladieb, každý člen prináša svoj vklad, svoje poznatky a názory, o ktorých sa mnohokrát diskutuje aj po nácvikoch. Nakoľko sú takmer všetci členovia v starej hudbe študovaní a zbehlí, úlohou umeleckého vedúceho je už iba usmerniť hudbu a dať jej jednotnú ideu.
Viete s istotou, ako znela hudba pred 300 rokmi? Nezachovali sa predsa žiadne audio záznamy barokových ansámblov. Ako si môžte byť istí, že dielo sa interpretovalo práve tak, ako ho zahrá váš súbor?
S touto otázkou sa stretávajú všetci hudobníci, ktorí sa snažia o historicky poučenú interpretáciu. Hoci neexistujú nahrávky z daného obdobia, dnes máme množstvo dostupných informácií z traktátov, existujú detailné záznamy o dobovej praxi. Píše sa v nich, ako hrali majstri, ako amatéri, ako by sa hrať nemalo a čo znie pekne. Základom správnej interpretácie je dôveryhodný notový materiál – najmä dobové rukopisy. Potom je dôležité uplatnenie interpretačných postupov hudobného štýlu, ktoré ho charakterizujú (napr. francúzska baroková hudba sa interpretuje iným spôsobom než talianska a nemecká). V neposlednom rade sa dbá o obsadenie súboru podľa dobových zvyklostí.
IL CUORE BAROCCO (Barokové srdce)
je súbor mladých hudobníkov zameraných na historicky poučenú interpretáciu hudby obdobia baroka. Hrajú na repliky dobových nástrojov, používajú dobové ladenia a poznatky čerpajú najmä z dobových rukopisov a traktátov.
foto: Alexander Trizuljak
Kde vás môžu diváci počuť? Na ktorých podujatiach vystupujete pravidelne a ktoré koncerty sú pre vás najdôležitejšie?
Srdcovou záležitosťou nášho súboru sú každoročné augustové koncerty na východnom Slovensku (v roku 2017 to boli koncerty v Žehre, Košiciach a Spišskej Novej Vsi), nakoľko viacerí členovia pochádzajú zo Spiša a z Košíc. Hoci je každý koncert dôležitý a pripravovaný so srdcom, koncerty v Slovenskej filharmónii (december 2015, február 2018) či na medzinárodnom festivale H. I. F. Bibera vo Viedni (jún 2017) sú významným medzníkom pre hudobníkov, pretože hudobníkov ich v profesionálnej kariére posúvajú ďalej.
Má váš súbor Il Cuore Barocco nejaké spoločné motto, alebo heslo, ktoré vystihuje filozofiu hudby, ktorú robíte?
Áno. Naším mottom je citát Jiřího Mahna: „Kto chce pochopiť hudbu, nepotrebuje ani tak sluch ako srdce.“ Samotní barokoví majstri učia interpretov svojej hudby skláňať sa aj pred Bohom, pôvodcom všetkej krásy, pretože v historických partitúrach nikdy nezabudli pod svoje dielo dopísať tradičné heslo európskych umelcov: „Soli Deo gloria!" To znamená: „Len Bohu nech je sláva!"
Za rozhovor ďakuje br. Jozef Sukeník
Foto: Archív súboru ICB
O všetkých aktivitách súboru sa milovníci barokovej hudby dozvedia na stránke www.ilcuorebarocco.com alebo na sociálnej sieti facebook.
