Vedci sa pokúšajú vysvetliť, aký astronomický úkaz sa spomína v Matúšovom evanjeliu pri rozprávaní o Ježišovom narodení a o mudrcoch ktorí k nemu putujú. Cirkev verí, že betlehemská hviezda je predovšetkým biblický symbol. Z dejín Izraela vieme, že Boh po vyslobodení Izraelitov z Egypta sprevádzal a viedol pomocou zvláštneho nebeského svetla: „Pán šiel pred nimi cez deň v oblačnom stĺpe, aby im ukazoval cestu, v noci zasa v ohnivom stĺpe, aby im svietil, takže mohli dňom i nocou putovať“ (Ex 13,21). V neskoršej tradícii Izraela je za svetlo, ktoré ukazuje Božiemu ľudu cestu, považovaný Boží Zákon (Ž 119,105). Aj očakávaný Mesiáš je v jednom zo starozákonných proroctiev nazvaný "hviezdou, ktorá vzíde z Jakuba" (Nm 24,17).
Sviatok Epifánie, Zjavenie Pána, nám pripomína, že každý, kto chce byť múdry a hľadá v živote pravdu, dostane od Boha zhora svetlo, ktorého ho privedie k spáse, k vytúženému životnému cieľu. Traja mudrci sa stali symbolom univerzality všetkých národov, rás a náboženstiev. Každý má šancu nájsť spásu, dôležité je nehľadať ju u ľudí ako Herodes – u tých, čo vraždia nevinné deti, sú posadnutí úspechom a mocou, presadzujú svoj vplyv podvodmi a klamstvami. V ich meste, v civilizácii, ktorú vytvorili, Božie svetlo nežiari. Mudrci ho znova vidia, až keď odídu a zdvihnú svoje hlavy k nebu. Svetlo je však len prvým zázrakom a symbolom Božieho zjavenia sa človekovi.
Druhým zázrakom, pri ktorom sa nám Ježiš zjavuje ako Boh, je Ježišovo gesto v Káne Galilejskej, čiže premenenie vody na víno. Písmo vraví, že Boh zbiera každú našu slzu do svojich nádob (Ž 56,9). Načo? Na naše očisťovanie (Jn 2,6). Potrebuje Boh utrpenie človeka? Nie. Ale vie, že človek sa v utrpení očisťuje a zdokonaľuje. Boh je naše slzy mimoriadne pozorný. Zbiera ich ako do nádob, aby tú vodu premenil na víno. Znamená to, že vo svetle Ježišovej tváre vidíme, ako každé utrpenie, krivda i pád, ktoré sme pokladali za svoje nešťastie, malo veľký význam na našej ceste k nemu.
Pre človeka, ktorý napriek všetkej snahe nedokáže nájsť cestu hore, k Bohu, zostupuje Boh dolu k nemu. Toto je zázrak - zjavenie Pána - v momente jeho krstu. Ježiš hovorí, že jeho krstom (slovo krst znamená po grécky ponorenie) je vlastne kríž a skúsenosť Veľkej noci (Lk 12,50). Jeho krst znamená, že Boh sám sa ponára do človeka a do celej jeho ľudskej malosti, nevynímajúc tajomstvo utrpenia a smrti. Vstúpi a ponorí sa do toho všetkého ako do vody. Pre tento tretí zázrak oznamujeme na sviatok Epifánie v Cirkvi deň Paschy, ktorý je každoročne pohyblivý.
V našom živote teda neexistuje viac situácia, v ktorej by Ježiš nežiaril ako Boh, ako najjasnejšie svetlo. Zjavil sa úplne a definitívne. Cestu do jeho príbytku nám zjavuje. Prajem všetkým, ktorí sa mu už dnes klaňajú, aby domov kráčali ako mudrci: novou cestou, cestou, ktorá im je zjavená!