Duchovné slovo: 3. pôstna nedeľa

Ježiš prišiel do samarijského mesta menom Sychar neďaleko pozemku, ktorý dal Jakub svojmu synovi Jozefovi. Tam bola Jakubova studňa. Ježiš unavený z cesty sadol si k studni. Bolo okolo poludnia. Tu prišla po vodu istá Samaritánka. Ježiš jej povedal: „Daj sa mi napiť!“ Jeho učeníci odišli do mesta nakúpiť potravy. Samaritánka mu povedala: „Ako si môžeš ty, Žid, pýtať vodu odo mňa, Samaritánky?“ Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú. Ježiš jej odpovedal: „Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: ‚Daj sa mi napiť,‘ ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu.“ Žena mu povedala: „Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká. Odkiaľ máš teda živú vodu? Si azda väčší ako náš otec Jakub, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on sám i jeho synovia a jeho stáda?“ Ježiš jej odvetil: „Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný. Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“ Žena mu vravela: „Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať!“ Povedal jej: „Choď, zavolaj svojho muža a príď sem!“ Žena mu odpovedala: „Nemám muža.“ Ježiš jej vravel: „Správne si povedala: ‚Nemám muža,‘ lebo si mala päť mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu.“ Žena mu vravela: „Pane, vidím, že si prorok. Naši otcovia sa klaňali Bohu na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba klaňať.“ Ježiš jej povedal: „Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, lebo spása je zo Židov. Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov. Boh je Duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde.“ Žena mu vravela: „Viem, že príde Mesiáš, zvaný Kristus. Až príde on, zvestuje nám všetko.“ Ježiš jej povedal: „To som ja, čo sa rozprávam s tebou.“ Vtom prišli jeho učeníci a divili sa, že sa rozpráva so ženou. Ale nik nepovedal: „Čo sa jej pýtaš?“ Alebo: „Prečo sa s ňou rozprávaš?“ Žena nechala svoj džbán, odišla do mesta a vravela ľuďom: „Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila! Nebude to Mesiáš?“ Vyšli teda z mesta a šli k nemu. Medzitým ho učeníci prosili: „Rabbi, jedz!“ On im povedal: „Ja mám jesť pokrm, ktorý vy nepoznáte.“ Učeníci si hovorili medzi sebou: „Vari mu niekto priniesol jesť?“ Ježiš im povedal: „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonať jeho dielo. Nevravíte aj vy: ‚Ešte štyri mesiace a bude žatva?‘ Hľa, hovorím vám: Zdvihnite oči a pozrite sa na polia, že sú už biele na žatvu! Žnec už dostáva odmenu a zbiera úrodu pre večný život, aby sa spoločne tešili aj rozsievač, aj žnec. Tu sa potvrdzuje príslovie: Jeden rozsieva a druhý žne. Ja som vás poslal žať to, na čom ste nepracovali. Pracovali iní a vy ste vstúpili do ich práce.“ Mnoho Samaritánov z toho mesta uverilo v neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: „Povedal mi všetko, čo som porobila.“ Keď Samaritáni prišli k nemu, prosili ho, aby u nich zostal. I zostal tam dva dni. A ešte oveľa viac ich uverilo pre jeho slovo. A žene povedali: „Už veríme nielen pre tvoje slovo, ale sami sme počuli a vieme, že toto je naozaj Spasiteľ sveta.“

Jn 4, 5-42

Pre Židov má studňa vlastný symbolický význam. Abrahámova Agar pri studni stretla Boha, ktorý jej sľúbil, že požehná jej potomstvo. Žiaden biblický muž nevykopal toľko studní, ako otec Abrahám. Ten mal vo zvyku pri studni uzatvárať zmluvy. Jeho synovi Izákovi našli pri studni krásnu nevestu Rebeku, Jakub sa pri studni zamiloval do svojej Ráchel, Mojžiš do Sefory. Dávidovi sluhovia sa v studni ukryli pred nepriateľmi. V Biblii je i zmienka o istom Bananiášovi, ktorý v studni zápasil s levom a zabil ho v taký deň, keď bol vonku sneh... Studňa je pre biblického človeka nielen miestom občerstvenia, ale aj miestom lásky, miestom požehnania, porozumenia, záchrany či víťazstva. Symbolizuje jednoducho šťastie.

V dnešnom príbehu ale aj v celom Jánovom evanjeliu nás Ježiš učí, že takýmto prameňom šťastia je on sám. Veľakrát hovorí o sebe u Jána ako o vode alebo prameni. Ján otvára rozprávanie o Mesiášskej misii Pána Ježiša rozprávaním o svadbe v Káne a o tom, ako Ježiš mení vodu na víno. Na záver evanjelia, pri obete na kríži, svedčí o otvorenom boku, o Ježišovom srdci, z ktorého sa leje krv a voda... Kristus sa v jeho evanjeliu zjavuje aj pod spôsobom vody. Samaritánska žena, s ktorou sa Ježiš stretol, hľadala šťastie v náručí mnohých mužov, no šťastná nikdy nebola. Ježiš ju pozýva k novému životu. Zjavuje jej, že viera v neho prináša uhasenie najvnútornejších túžob ľudského srdca. Do tejto vody, do Krista, sa môže celkom ponoriť a viac už smädná nebude.

Prví kresťania si do piesku kreslili rybku, ktorá bola v čase prenasledovania ich tajným poznávacím znakom. Sami seba tiež nazývali rybkami. Boli si totiž vedomí, že sa zrodili vo vode krstu a sú aj stvorení pre život vo vode, pre život v Kristovi. Bez neho sme ako rybky na suchu, hovorí jeden z najstarších cirkevných spisovateľov.

Najnovšie príspevky
Najčítanejšie príspevky
Archív
Odporúčame
Rubriky
Sledujte nás
  • Facebook Basic Square
  • Twitter Basic Square
  • Google+ Basic Square

Rytierstvo Nepoškvrnenej

Námestie sv. Františka 4

841 04 Bratislava

Slovensko

Tel.  +421 910 842 499

e-mail:  rytierstvoneposkvrnenej@gmail.com

Dielo sv. Maximiliána

IBAN: SK05 3100 0000 0042 2002 0300

Ochrana osobných údajov

  • YouTube Social  Icon
  • Facebook Social Icon
  • Instagram Social Icon

© 2017  Rytierstvo Nepoškvrnenej. Created by Booyah.sk