V piatok 15. februára sa v Bazilike sv. Antona v Padove bude opäť sláviť tradičný Sviatok prenesenia relikvií sv. Antona. Miestni veriaci ho ľudovo nazývajú „La Festa della lingua", čiže „Sviatok jazyka". Pripomína prvú rekogníciu telesných ostatkov sv. Antona, ktorú vykonal generálny minister rehole menších bratov, sv. Bonaventúra z Bagnorgia, 8. apríla roku 1263.
Kríž na hlavom oltári v Bazilike sv. Antona. Zdroj: facebook Baziliky sv. Antona v Padove.
Práce na vybudovaní veľkej baziliky na počesť sv. Antona sa v Padove začali krátko po jeho smrti. Trvali 32 rokov. Keď bol nový chrám pripravený ukryť v sebe vzácne relikvie, sv. Bonaventúra sprevádzaný veľkým množstvom bratov a veriacich prišiel v slávnostnej procesii k pôvodnému Antonovmu hrobu v padovskom Mariánskom kostole a nechal hrob otvoriť. V rakve sv. Antona sa na prvý pohľad nachádzali už len zvyšky šatstva, telesný prach a kosti. Páter Bonaventúra však siahol rukou do otvorenej schránky a vytiahol z nej neporušený Antonov jazyk. Udalosť bola okamžite považovaná za ďalší z mnohých zázrakov slávneho kazateľa. Jazyk je totiž orgán, ktorý pre jemnosť tkanív podlieha telesnému rozkladu veľmi rýchlo. Antonov bol aj 32 rokov po smrti ako živý. Kronika, ktorá udalosť opisuje, hovorí, že Bonaventúra relikviu pozdvihol pred oči všetkých prítomných a zvolal: „Ó, požehnaný jazyk, ktorý si vždy chválil Pána a priviedol si mnohých k tomu, aby ho chválili. Teraz sa pred zrakmi všetkých prejavuje, koľko zásluh pred Bohom si Svätcovi priniesol!"
Na ochranu vzácneho pokladu bolo v priebehu storočí vyhotovených viacero drahocenných relikviárov. Posledný z nich, ktorý je vyhotovený zo striebra a pozlátený, pochádza z rokov 1434 – 1436. Pútnici ho aj so vzácnou relikviou môžu uvidieť v padovskej chrámovej pokladnici. Počas Druhej svetovej vojny, keď bolo mesto bombardované, vybrali bratia relikvie jazyka a sánky sv. Antona z ich relikviárov a ukryli ich na asi dva roky v železnej schránke na tajnom mieste. Báli sa totiž, že vo vzácnych relikviároch by mohli byť ukradnuté a zneuctené. Keď relikviu jazyka po vojne opäť vystavili k verejnej úcte, mnohí, čo ju predtým videli, konštatovali, že Antonov jazyk už podľahol čiastočnému poškodeniu, napriek všetkému však úcta k relikvii jazyka dodnes neutíchla.
Druhá rekognícia bola vykonaná až v roku 1981. Relikvie Svätca boli vyňaté zo sarkofágu a vedci ich podrobili odbornej expertíze. Na veľké prekvapenie priniesol ich prieskum po mnohých storočiach ešte jeden veľký objav. V sarkofágu objavili ďalší telesný orgán, ktorý bol úplne neporušený – Antonove hlasivky a niekoľko okolitých tkanív.
Úcta k týmto zvláštnym relikviám pripomína padovským pútnikom, že Anton nás svojim vytrvalým kázaním pozýva i dnes, aby sme sa vrátili k vyznávaniu viery a k životu podľa evanjelia. Je totiž svätcom slova. Vo svojich rozsiahlych spisoch nám zanechal svoju múdrosť, ktorá fascinuje a obohacuje každého, kto nechá sv. Antona k sebe prehovoriť.
Posledná rekognícia telesných ostatkov sv. Antona bola vykonaná v roku 2010.