Čas je neúprosný. Od každého konkrétneho bodu v histórii nás neustále vzďaľuje. Ak by bolo naše náboženstvo závislé od fyzikálnych veličín, stalo by sa nám to, čo sa hovorí v žarte o robotníkovi, ktorého najali, aby kreslil na vozovku biele čiary. Dostal štetec a vedro. V prvý deň nakreslil 5 km a pochválili ho. Na ďalší deň zvládol už len 3 km, ale boli s ním spokojní. Keď na tretí deň urobil iba 1 km, predvolal si ho šéf a pýtal sa, prečo mu klesá výkon. Kreslič odpovedal: "Čím ďalej kreslím, tým ďalej sa musím vracať k vedru s farbou".
Rituálny čas
V biblickom svete sa stretávame so svojským vnímaním času. "Prečo je táto noc iná, ako ostatné?", pýta sa najmladší syn v židovskej rodine otca, keď slávia Veľkú noc. Otec musí v rituálnom dialógu so synom vyrozprávať príbeh o tom, ako Boh zázračne vyslobodil Izrael z Egypta. Syn sa však nepýta, prečo bola "tamtá noc" iná... Pýta sa, prečo je "táto noc" iná. Židia pri Veľkej noci nehovoria o minulosti. Veľkú noc si sprítomňujú. Rituálne ju prežívajú, vstupujú do nej. Liturgia Veľkej noci bola vždy tajomnou hrou s časom. Aj my kresťania sme sa ju naučili. Aj naše rituály a slávenia sú sprítomnením udalostí spásy. Používame veľmi podobnú logiku. Preto si v túto noc položme otázku, ktorá nás posunie ešte ďalej: "Prečo je naša Veľká noc iná, ako tá židovská?"
Ježišova Veľká noc
Odpoveďou na našu otázku je Veľká noc, ktorú slávil Ježiš so svojimi učeníkmi, keď nadišla jeho hodina. Ježiš do rituálnej hry s časom prináša veľa inovácií. Predovšetkým tú, že kresťanská Veľká noc nie je už len jednou nocou.
Kresťanská Veľká noc sa slávi ako trojdnie. Sú to tri dni, ktoré tvoria jedinú slávnosť. Ježiš zhromaždil v ten večer, ktorý voláme Zeleným štvrtkom, svojich učeníkov do večeradla, aby s nimi slávil Veľkonočnú večeru. Pravdepodobne aj pri nej zaznela otázka: "Prečo je táto noc iná, ako ostatné?". Ale jeho odpoveďou na ňu nebol len rituálny vstup do udalostí spásy, ktoré sa odohrali v minulosti. Pri poslednej večeri Ježiš vťahuje a ponára svoju rodinu aj do udalosti v budúcnosti, ktorá sa v histórii ešte iba stane. Posledná večera je totiž prvou eucharistickou obetou, je prvou svätou omšou a svätá omša je Kristovo darovanie sa z lásky až do krajnosti. Je udalosťou, v ktorej sa sprítomňuje obeta Kalvárie. Pán Ježiš sviatostným liturgickým spôsobom vykonal túto obetu na Zelený štvrtok pri poslednej večeri. Predbehol teda pred zrakom apoštolov čas. Sprítomnil nielen minulé udalosti, ale aj jednu budúcu! Zelený štvrtok a Veľký piatok sú slávením jednej obety.
Dialóg Syna s Otcom
Veľkonočné trojdnie má ale aj tretí deň. Všetko vrcholí v tú noc, keď sa Kristova rodina zhromaždí okolo stola, a všetci čakáme na rituálny rozhovor Otca a Syna. Kto z nás podvihne hlas a obráti sa v túto noc na Otca...? Syn. Kristus, ktorý je medzi nami a je živý. Tento Kristus dvíha uprostred nás a v našom mene hlas k Otcovi. Ale na nič sa nepýta. Nekladie viac otázky. Miesto toho volá: "Vstal som z mŕtvych! A som, Otče, stále s tebou!"
Tajomstvo Veľkej noci neleží pre nás kresťanov na sprítomnení udalostí z minulosti či z budúcnosti. Tajomstvom tejto noci je prítomnosť živej osoby – Vzkrieseného Krista. Ten nám dnes otvára dvere do nového života, v ktorom už nehľadíme za veľkými Božími skutkami ani dopredu, ani dozadu. Veľká noc je totiž nocou sviatostí. Je časom, ktorý je "najsvätejším teraz“. Je chvíľou, keď sme do živého Krista medzi nami ponorení ako do vody, oblečení ako do rúcha a zaplavení ako do svetla.
Jeho zmŕtvychvstanie sa týka nielen nás. Týka sa celého kozmu. Dokonca i času. V knihe Genezis čítame, že posledný deň stvorenia, sobota, sa začal, ale neskončil. Teraz je preč. Dbáme o to, aby sa naša liturgia nezačala pred západom slnka. Ježišovo zmŕtvychvstanie totiž celému stvoreniu inauguruje nový deň – deň, ktorý učinil Pán, deň, v ktorom je už všetko iné, deň, ktorý v liturgii cirkvi slávime celých 40 dní, ale v reálnom živote..., v reálnom živote sa táto slávnosť už nikdy nemá skončiť. Nie je totiž závislá na tom, čo sa kedysi stalo a k čomu sa treba vracať. Niet už ani ničoho, na čo by sme mali čakať. Táto slávnosť stojí na Kristovi, ktorí je živý a v našom živote neustále prítomný.
Naše šťastie, naša láska, naše oslobodenie... Nič z toho nie je viac ani minulosťou, ani budúcnosťou. Je naším večným a nádherným teraz.