Klasické ikonografické zobrazenie sv. Juraja sa viaže na legendárny príbeh o meste na brehu mora, ktoré trápila morská obluda – drak s jedovatým dychom, – proti ktorému sa mnohí ozbrojení muži chceli postaviť do boja, ale nikto z nich napokon nemal odvahu zdvihnúť zbraň. Drak otravoval ovzdušie a požieral ľudí. Kráľ rozhodol, že obludu treba kŕmiť ovcami. Čoskoro však netvor všetky ovečky zožral. Panovník nevedel, čo si počať, preto požiadal o pomoc veštiareň a dostal takúto odpoveď: „Každý deň treba obetovať drakovi jedno dievča, alebo chlapca.“ Nastalo smutné obdobie, keď obyvatelia mesta každodenne losovali, čie dieťa sa stane obeťou.
Čoskoro padol žreb na kráľovu dcéru. Princezná bola údajne najlepšou a najkrajšou dievčinou všetkých čias. Kráľ ju dal vyobliekať ako na sobáš. Potom odviedli dievča na skalu pri vode a čakali, kedy sa drak vynorí. Znenazdania pricválal na koni krásny bojovník v rytierskom pancieri (sv. Juraj), priblížil sa k princeznej a prisľúbil jej záchranu. Keď sa vynoril drak, Juraj urobil znak kríža, rozbehol sa proti nemu a vrazil mu do otvorenej papule oštep. Po víťazstve nad drakom ohlasoval kráľovi i poddaným kresťanskú vieru. Mesto uverilo v Krista. Pokrstiť sa dal panovník i veľké množstvo ľudí. Juraj sa potom vrátil do svojej vlasti.
Štrnásť svätých pomocníkov
Navzdory príbehu s rozprávkovými znakmi nie je svätý Juraj čisto legendárnou postavou. Patrón rytierov a skautov je svätcom, ktorého si uctievali už sv. Cyril a Metod. Najneskôr v 9. storočí bol zaradený do skupiny populárnych ľudových svätcov, ktorí boli označovaní termínom štrnásť svätých pomocníkov. Legendy o ich živote hovoria, že každý z nich pred svojou smrťou prosil Boha o milosť príhovoru, ktorej sa im aj dostalo.
Sú medzi nimi mená, ktoré dnes takmer nikto nepozná, i mená, ktoré sú nám blízke: sv. Achacius bol pomocníkom tých, čo prežívali strach zo smrti; sv. Erazmus pri telesných bolestiach; sv. Eustach bol pomocník v ťažkých životných situáciách; sv. Egídius pre tých, čo sa chcú dobre vyspovedať; sv. Barbora bola uctievaná ako pomocníčka umierajúcich; sv. Katarína pri chorobách jazyka a rečových vadách; sv. Blažej bol a je známym pomocníkom pri bolestiach v krku; sv. Krištof mal pomôcť tým, čo umierali nepripravení. Rodiace ženy sa utiekali k sv. Margaréte. Kresťania bojujúci v smrteľnej agónii s pokušeniami sa mali modliť k sv. Cyriakovi. Lekári mali zvláštneho pomocníka, sv. Pantaleóna; epileptici sv. Víta. Rytier Juraj bol uctievaný ako pomocník a ochranca domácich zvierat pred nákazami. Okrem rytierov a vojakov sa k nemu teda utiekali i pastieri a chovatelia dobytka.
Historické správy o Jurajovi
Z dôveryhodnejších životopisov sv. Juraja sa dozvedáme, že bol ozaj bojovníkom, mal byť dôstojníkom rímskej armády. Nebol mníchom či duchovným pastierom. Bol veriacim laikom pracujúcim v štátnej službe. Pravdepodobne si počas svojho krátkeho života nestihol založiť vlastnú rodinu. Narodil sa vraj okolo roku 280 v Selene v Kapadócii (dnešné Turecko). Žil teda počas vlády cisára Diokleciána, ktorý je známy tým, ako kruto prenasledoval kresťanov. Juraj mal v jeho armáde hodnosť plukovníka. Keď cisár prelieval nevinnú krv jeho kresťanských bratov a sestier, Juraj sa pred neho odvážne postavil a celou váhou svojej autority bránil kresťanskú vieru. Cisár ho nechal vrhnúť do väzenia a keď sa dôstojník ani po mučení nevzdal viery v Krista, prikázal mu odťať hlavu. Juraj bol umučený v Palestíne v meste Diospole 23. apríla roku 303. Ak sú zachované správy pravdivé, mučeníkom sa stal vo veku 23 rokov.
Kresťania sa potom každý rok vo výročný deň jeho umučenia schádzali pri Jurajovom hrobe, aby si pripomínali jeho dies nativitatis – deň narodenia. Pre kresťanov je totiž deň smrti svätého mučeníka dňom jeho narodenia sa pre nebo. Neskôr cisár Justinián nechal na hrobe sv. Juraja postaviť nádherný chrám a mučeníka si čoskoro uctieval ako svätca celý kresťanský Východ. V samotnom Konštantínopole stálo až šesť chrámov, ktoré mu boli zasvätené. Dnes je po celom svete, na Východe i na Západe, nespočetne veľa posvätných miest, kde naň veriaci pamätajú.
Juraj – obraz dobrého pastiera
Juraja uctievali naši predkovia ako svätého pomocníka domácich zvieratiek. Je to teda svätec, ktorý mal chrániť nevinné ovečky – presne ako dobrý pastier, – Pán Ježiš, ktorý z lásky k nám neváha nasadiť proti vlkovi svoj život.
Dnes už vieme, že legenda o drakovi a princeznej nie je rozprávkovým príbehom. Je obraznou alegóriou stredovekých kazateľov rozprávajúcou o kresťanovi, ktorý sa postavil zoči voči zlu. Juraj ubránil pred zlom nevinné deti a medzi nimi najkrajšiu princeznú. V rozprávke by nasledovala kráľovská svadba. V hagiografickej legende však nasleduje obrátenie sa ku kresťanskej viere. Princezná v svadobnom rúchu totiž v kresťanskej ikonografii reprezentuje Cirkev, nevestu ozdobenú pre svojho ženícha - Krista.
Príbeh o chlapcoch a dievčatách, ktoré zlý drak požiera, je príbehom o civilizácii, ktorá nepozná Boha. Je príbehom o vtedajších i dnešných otcoch a mamách, o kráľoch, vladároch a politikoch, ktorí nemajú odvahu postaviť sa zlobe, čo nivočí ich životy a oberá ich o stále vzácnejšie a vzácnejšie poklady. Ľudia sa snažia existenciu zla tolerovať. Zo zbabelosti ho živia tým, čo mu obetujú. Lenže zlo je obludou, ktorá sa nenasýti. Jej apetít rastie. Ak sa s ňou nevysporiadame, doplatia na to vždy naše deti. Odkaz svätého Juraja hovorí, že obludu treba s vierou a s dôverou v Boha poraziť, nie so strachom kŕmiť.