Ježiš prišiel z Galiley k Jordánu za Jánom, aby sa mu dal pokrstiť. Ale Ján mu odporoval a hovoril: „Ja by som sa mal dať tebe pokrstiť, a ty prichádzaš ku mne?“ Ježiš mu však povedal: „Len to nechaj, lebo sa patrí, aby sme splnili všetko, čo je spravodlivé.“ Potom mu už neodporoval. Keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody. Vtom sa mu otvorilo nebo a on videl Božieho Ducha, ktorý ako holubica zostupoval a prichádzal nad neho. A z neba zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“
Mt 3, 13-17
Neďaleko od miesta, kde krstil Ján, je hora Nebo. Na nej skončil svoju misiu v čele Božieho ľudu Mojžiš. Po ňom nastúpil Jozue, ktorý už voviedol Izrael do Zasľúbenej krajiny. Ján Krstiteľ vedel, že aj jeho misia sa tu skončí, keď ohlási príchod Mesiáša. Čakal, že Ježiš povedie spravodlivých ľudí do definitívneho boja, v ktorom budú hriešnici navždy zničení a zatratení. Ján Krstiteľ ich verejne a prísne karhal. Mohol to robiť? Mohol, lebo on sám predstavoval takmer nedosiahnuteľný ideál spravodlivosti.
Ježiš mu uštedril lekciu. Nespráva sa ako by Ján od Mesiáša očakával. Odmieta stáť na čele bezchybných ľudí. Nikdy sa nepostaví na čelo nekompromisných sudcov a moralistov. Postaví sa vždy na stranu hriešnikov. Vraví, že toto je v Božích očiach spravodlivé.
Boh hriešnika nemieni karhať a trestať. Nie je to potrebné. Človek, ktorý robí zlo, sa tresce sám. Namiesto odsúdenia a odvrhnutia potrebuje Božiu i našu blízkosť. Ak sa cítime byť príliš dokonalými, nikdy to nepochopíme.