Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu a pýtali sa: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť.“Keď to počul kráľ Herodes, rozrušil sa a celý Jeruzalem s ním. Zvolal všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vyzvedal sa od nich, kde sa má narodiť Mesiáš.Oni mu povedali: „V judejskom Betleheme, lebo tak píše prorok: ‚A ty, Betlehem, v judejskej krajine, nijako nie si najmenší medzi poprednými mestami Judey, lebo z teba vyjde vojvoda, ktorý bude spravovať môj ľud, Izrael.‘“ Tu si dal Herodes potajomky zavolať mudrcov a podrobne sa ich povypytoval, kedy sa im zjavila hviezda. Potom ich poslal do Betlehema a povedal: „Choďte a dôkladne sa vypytujte na dieťa. Keď ho nájdete, oznámte mi, aby som sa mu aj ja šiel pokloniť.“Oni kráľa vypočuli a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa. Ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali.Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. A keď vo sne dostali pokyn, aby sa nevracali k Herodesovi, inou cestou sa vrátili do svojej krajiny.
Mt 2, 1-12
Mnohí sa dodnes pokúšajú vysvetliť, aký astronomický úkaz sa spomína v Matúšovom evanjeliu pri rozprávaní o mudrcoch z Východu. Cirkev vždy učila, že betlehemská hviezda je skôr biblický symbol než astronomická záležitosť. Z dejín Izraela vieme, že Boh sprevádzal a viedol svoj ľud v čase exodu zvláštnym svetlom: „Pán šiel pred nimi cez deň v oblačnom stĺpe, aby im ukazoval cestu, v noci zasa v ohnivom stĺpe, aby im svietil, takže mohli dňom i nocou putovať.“ (Ex 13,21)
Každý, kto chce byť múdry a hľadá v živote pravdu, dostane od Boha šancu tak, ako ju dostali mudrci z Východu. Dôležité je nehľadať svoje šťastie u ľudí ako Herodes – u takých, čo vraždia deti, sú posadnutí úspechom a mocou, presádzajú sa podvodmi a klamstvami. V ich meste hviezda nežiari. Mudrci ju znova vidia, až keď odtiaľ odídu. Ak túžiš, aby sa tma v tvojom vnútri rozžiarila, musíš jednoznačne odísť od takých ľudí. Potom treba opäť zdvihnúť hlavu k nebu. Ak to nefunguje, nezúfaj. Tento deň je dňom až troch zázrakov.
Druhým zázrakom je voda, ktorú Ježiš v Káne premenil na víno. Písmo vraví, že Boh zbiera každú našu slzu do svojich nádob. (Ž 56,9) Potrebuje Boh naše utrpenie? Nie. Ale je naň mimoriadne pozorný. Naše slzy zbiera, aby tú vodu premenil na víno. Znamená to, že vo svetle Ježišovej tváre uvidíme, ako každé utrpenie, krivda i pád, ktoré sme pokladali za svoje nešťastie, malo veľký význam na našej ceste k nemu. Aj keď to vieme a akceptujeme, stále sa nám môže zdať, že Pán Ježiš je príliš vzdialený.
Je tu preto tretí zázrak: Pre človeka, ktorý napriek všetkej snahe nedokáže nájsť cestu hore, k Bohu, zostupuje Boh dolu k nemu. Toto je zázrak Pánovho krstu. Ježiš hovorí, že jeho krstom je kríž. (Lk 12,50) Jeho krst znamená, že Boh sám sa ponára do ľudského utrpenia, do ľudskej bezradnosti a smrti. Vstúpi a ponorí sa do toho všetkého ako do vody. Pre tento tretí zázrak dnes v Cirkvi oznamujeme deň slávenia Veľkej noci.
Po zjavení Pána neexistuje v našom živote situácia, v ktorej by Ježiš pre teba nežiaril ako najjasnejšie svetlo. Kristus, Spasiteľ, je tu, v každej situácii, ktorú prežívaš. Neprestaň ho hľadať. Stretni sa s ním, pokloň sa mu a vykroč tak, ako mudrci, na cestu, ktorou si ešte nekráčal.