Z dejín minoritov: Andrea Scalimoli

Dnes si predstavíme ďalšiu zaujímavú postavu slovenských františkánskych dejín. Páter Andrea Scalimoli z Castellana bol taliansky apoštolský misionár, ktorý sa výrazným spôsobom pričinil k obnove konventuálnej vetvy rehole svätého Františka v našej krajine.

Páter Andrea Scalimoli sa narodil v apúlijskom mestečku Castellana v roku 1594. Pri Kostole sv. Františka v jeho rodisku pôsobili konventuálni františkáni – minoriti. Nadaný chlapec sa rozhodol, že sa stane jedným z nich. Ročný noviciát absolvoval v meste Taranto. Po ňom pokračoval v štúdiách filozofie a teológie a bol vysvätený na kňaza. Vie sa o ňom, že už v mladom veku požíval medzi bratmi veľký rešpekt. Mal iba dvadsaťsedem rokov, keď ho vymenovali za gvardiána veľmi významného konventu v meste Bari. Andrea Scalimoli je v dokumentoch z roku 1637 spomínaný ako pôstny kazateľ v Palerme a v roku 1638 v Assisi.

Apoštolský misionár

Dňa 2. apríla roku 1640 bol tento muž kongregáciou Propaganda Fide menovaný na trojročné obdobie za misijného prefekta Horného Uhorska a Transylvánie – stal sa predstaveným apoštolských misionárov, ktorí tam pôsobili. Títo misionári boli kňazi a rehoľníci, ktorých Svätá stolica posielala na miesta, kde katolícka cirkev dosiaľ neexistovala alebo bola značne oslabená v dôsledku protestantskej reformácie. Druhý prípad platil o našej krajine. V predchádzajúcom období prešla takmer celá uhorská šľachta na kalvínske vyznanie a väčšina kráľovských miest, obývaná Nemcami, prijala luteránsku reformáciu. Katolícke cirkevné štruktúry boli totálne ochromené. Talianski apoštolskí misionári prichádzali od pápeža vyzbrojení veľkými právomocami, ale ich pôsobenie bolo vystavené mnohým ťažkostiam a nebezpečenstvám. Uhorsko prehrávalo vojnu s Turkami, ktorí mu zabrali väčšinu území, v krajine zúrila aj občianska vojna, ktorá mala politický a zároveň konfesijný charakter. Misionári robili pokroky len veľmi ťažko. V Uhorsku sa hovorilo troma rôznymi jazykmi a vládla nehostinná atmosféra. Rehoľníci bývali prenasledovaní. Pred príchodom pátra Scalimoliho boli viacerí zavraždení (v minoritskom ráde je známy prípad br. Štefan Iglódiho).

Keď sa o menovaní pátra Scalimoliho dozvedel apoštolský misionár Pietro Vallonica, duchovný otec grófa Ňáriho, rodiny Melithovcov i samotného novica Štefana Iglódiho, vo svojom liste pre sekretára kongregácie Propaganda Fide vyjadril obavu z toho, že páter Andrea nebude v Uhorsku dobre prijatý, lebo nepozná domáci jazyk. Vtedy monsignor Ingoli vo svojej odpovedi na jeho list podáva o Andreovi Scalimolim pekné svedectvo: „Páter Andrea z Castellana je rehoľník plný veľkej dobroty, zapálený pre službu dušiam a aj keď nepozná ich jazyk, verím, že ovocie práce prinesie svojou dobrotou a príkladnosťou. Iste sa čoskoro jazyk Uhrov naučí.”

Na misijných cestách

Po oficiálnom obdržaní menovania sa vybral páter Andrea na ďalekú cestu do neznámej krajiny. V júni roku 1640 sa mu podarilo pricestovať do Viedne. Našiel tam dvoch talianskych bratov, ktorí už v Uhorsku ukončili svoje trojročné pôsobenie (páter Pietro Cima a páter Gregorio Bazzani). Andrea Scalimoli ich poprosil, aby s ním vytrvali v misii ešte ďalšie tri roky. Svoje ďalšie pôsobenie v Uhorsku podmienili obaja obdržaním doktorských titulov. Andrea Scalimoli teda robil všetko preto, aby im boli udelené. Hneď na začiatku si nový prefekt uvedomil, že misionárskej práce v tak veľkej a duchovne zanedbanej krajine bude neúrekom. Poprosil teda rímskych predstavených, aby mu na pomoc poslali ešte troch iných misionárov. Na jeseň prebýval už páter Andrea u minoritov v Stropkove, v Konvente Svätého kríža. V Uhorsku sa stal čoskoro známym, nie však pre svoje mimoriadne intelektuálne nadanie, či kazateľské schopnosti, ako by sme sa nazdávali... Ukázalo sa, že páter Andrea má charizmu uzdravovania z chorôb a je vynikajúcim exorcistom.

Vizitátor kláštorov v štyroch krajinách

V Stropkove ho na jar v roku 1641 zastihlo menovanie za provinciálneho ministra uhorskej minoritskej provincie. Generálny minister Berardicelli ho vymenoval aj za generálneho komisára rehole minoritov v Uhorsku, Poľsku, Litve a na Zakarpatskej Rusi. Páter Andrea musel v dôsledku toho vizitovať všetky minoritské kláštory v spomínaných krajinách. Pochopiteľne, najväčší záujem mal na tom, aby sa obnovil rehoľný život v jemu zverenej provincii. Vizitáciu v Uhorsku vykonal ešte v roku 1641. V správe, ktorú z nej zanechal, máme vzácne informácie o vtedajšom pôsobení malého stáda chudobných bratov. Scalimoli chváli napríklad poľského pátra Gregora, ktorý svojím kázaním priviedol späť do katolíckej cirkvi 500 obyvateľov obce Ohradzany. Okrem toho minoriti vraj spravovali farnosti v Humennom a Medzeve, dvaja z nich pôsobili v Jasove, jeden v Kučíne, jeden v Spišskej Kapitule. Jeho list pre generálneho ministra opisuje podrobne kláštory a život bratov v Stropkove a Rade. Z vizitačných dokumentov vieme, že kláštory vo Vranove a v Košiciach boli bratom počas protestantskej reformácie odňaté, no Scalimolimu veľmi ležalo na srdci, aby sa do nich minoriti čím skôr vrátili. Referuje podrobne aj o krokoch, ktoré v tomto smere podnikol.

Šírenie viery v reči ľudu

Páter Andrea videl, že poľskí minoriti boli v misiách úspešnejší, ako bratia z Talianska. Tajomstvom ich úspechu bola schopnosť komunikovať s domácim obyvateľstvom. Kongregácia Propaganda Fide zrejme i vďaka argumentom pátra Scalimoliho začala následne udeľovať titul apoštolský misionár aj Poliakom.

Na jar roku 1642 sa vybral páter Andrea na ďalekú cestu, aby zvizitoval minoritov v Litve a v Rusku. Po nej, začiatkom novembra, napísal na kongregáciu Propaganda Fide list, v ktorom pripomína pápežským úradníkom, že jeho funkčné obdobie v ťažkej misii sa čoskoro skončí a on očakáva novú obedienciu – určenie miesta a spôsobu jeho ďalšieho pôsobenia. Bol pripravený opustiť Uhorsko, ale uhorským bratom chcel zanechať vzácny dar. Zostavil pre nich teologickú príručku s názvom Apoštolský misionár. Jej rukopisom a žiadosťou o dovolenie publikovať ju prekvapil generálneho ministra sídliaceho v Ríme, aj sekretára kongregácie Propaganda Fide. Obaja sa však vyslovili k možnosti publikovania tohto diela pozitívne.

Po návrate z Uhorska

Páter Andrea sa vrátil do Talianska v marci roku 1643. Dostal hneď novú veľmi významnú úlohu. Bol menovaný za gvardiána slávneho rímskeho konventu pri Bazilike sv. XII apoštolov. V tomto kláštore sídlil generálny minister rádu minoritov. Ani tam sa páter Andrea neprestal zaujímať o obnovu katolíckej cirkvi a minoritského rádu v Uhorsku. V júli zostavil správu o stave misií v Uhorsku a doručil ju na kongregáciu Propaganda Fide. Spomína v nej veľké problémy v našej krajine, ktorá má už len dvoch platne vysvätených biskupov, navyše oboch v pokročilom veku. V správe chváli poľských misionárov a vraví, že slávia liturgiu v reči ľudu. Hodnotí to veľmi kladne.

V nasledujúcich rokoch máme o pátrovi Andreovi ešte niekoľko správ. V roku 1644 bol menovaný za pôstneho kazateľa v talianskom meste Forli. V tom istom roku sa mu podarilo vydať v Bologni spomínanú misionársku príručku. V roku 1647 prijíma páter Andrea posledný významný úrad vo svojom živote – stal sa gvardiánom kláštora Sacro Convento v Assisi. O jeho múdrosti a obľube svedčí aj fakt, že bratia v Assisi si v nasledujúcom roku na pôst žiadneho mimoriadneho kazateľa nepozvali. Kázal sám otec gvardián.

Posledné obdobie života strávil páter Andrea Scalimoli vo svojom rodnom meste Castellana. Aj tam slúžil vo funkcii gvardiána miestneho konventu. Do večnosti odišiel 7. septembra roku 1663. Je pochovaný v tamojšom minoritskom kostole.

Najnovšie príspevky
Najčítanejšie príspevky
Archív
Odporúčame
Rubriky
Sledujte nás
  • Facebook Basic Square
  • Twitter Basic Square
  • Google+ Basic Square

Rytierstvo Nepoškvrnenej

Námestie sv. Františka 4

841 04 Bratislava

Slovensko

Tel.  +421 910 842 499

e-mail:  rytierstvoneposkvrnenej@gmail.com

Dielo sv. Maximiliána

IBAN: SK05 3100 0000 0042 2002 0300

Ochrana osobných údajov

  • YouTube Social  Icon
  • Facebook Social Icon
  • Instagram Social Icon

© 2017  Rytierstvo Nepoškvrnenej. Created by Booyah.sk