Ježiš s Dvanástimi zostúpil dolu a zastal na rovine i veľký zástup jeho učeníkov a veľké množstvo ľudu z celej Judey i z Jeruzalema aj z týrskeho a sidonského pobrežia. On uprel oči na svojich učeníkov a hovoril: „Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo. Blahoslavení, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení. Blahoslavení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať. Blahoslavení budete, keď vás budú ľudia nenávidieť, keď vás vylúčia spomedzi seba, potupia a ako zlo zavrhnú vaše meno pre Syna človeka. Radujte sa v ten deň a jasajte, lebo máte veľkú odmenu v nebi! Veď to isté robili ich otcovia prorokom. Ale beda vám, boháči, lebo už máte svoju útechu! Beda vám, čo ste teraz nasýtení, lebo budete hladovať! Beda vám, čo sa teraz smejete, lebo budete žialiť a plakať! Beda, ak vás budú všetci ľudia chváliť, lebo to isté robili ich otcovia falošným prorokom!“
Lk 6, 17. 20-26
Jeden malý svätec žil celé roky šťastne a bohabojne. Jedného dňa, keď sa chystal umývať nádoby, prišiel k nemu anjel smrti a nesmelo pošepkal: „Boh ma poslal, aby som ti povedal, že prišiel tvoj čas.“ Svätec ukázal na horu neumytého riadu a pokorne sa opýtal: „Nemohli by sme s tým ešte chvíľku počkať?“ To isté sa stalo o rok neskôr, keď malý svätec plel zarastenú kláštornú záhradu. Znova ukázal anjelovi na prácu, ktorá bola pred ním. Anjel odišiel a vrátil sa opäť o rok. Malý svätec opatroval ťažko chorých ľudí. V momente, keď chcel podať pohár vody umierajúcemu, postavil sa pred neho priateľ z neba, ktorý tentokrát nepovedal ani slovo. Odstúpil a chápavo ukázal na lôžko s chorým. Následne zmizol. V noci sa malý svätec cítil ohromne zničený a starý. Mal už všetkého dosť. Želal si umrieť. V duši si hovoril: „Keby teraz prišiel ten anjel a odprevadil ma do raja.“ Ledva to v sebe vypovedal, pri posteli sa opäť zjavil anjel smrti. Milo sa mu zahľadel do očí a spokojne povedal: „Neľakaj sa, priateľu. Veď ty žiješ už celé roky v raji!“
Slovo „blahoslavený“ znamená v našom jazyku šťastný. Opisuje stav ľudí, ktorí prežívajú nebeskú radosť. Tí, ktorí ju okusujú, nemusia mať vôbec ľahký život. Často sú to ľudia chudobní, hladní, zarmútení, nespravodlivo prenasledovaní... Ježiš nehovorí, že budú blahoslavení. Oni už blahoslavení sú. Otázku nebeského šťastia nesmieme preto odkladať na život po živote. Naše nebo alebo aj naše peklo..., všetko sa začína už tu, v živote, ktorým žijeme dnes.