Keď raz Ježiš stál pri Genezaretskom jazere, tlačil sa naň zástup, lebo chcel počuť Božie slovo. Tu zbadal pri brehu dve lode. Rybári z nich vystúpili a prali si siete. Nastúpil na jednu z lodí, ktorá patrila Šimonovi, a poprosil ho, aby trocha odrazil od brehu. Potom si sadol a z loďky učil zástupy. Keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!“ Šimon mu odpovedal: „Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili. Ale na tvoje slovo spustím siete.“ Len čo to urobili, chytili také množstvo rýb, až sa im siete trhali. Preto dali znamenie spoločníkom, čo boli na druhej lodi, aby im prišli pomôcť. Oni prišli a obidve loďky naplnili tak, že sa potápali. Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.“ Hrôza sa totiž zmocnila jeho i všetkých, čo boli s ním, nad úlovkom rýb, ktoré chytili. Takisto aj Zebedejových synov Jakuba a Jána, ktorí boli Šimonovými spoločníkmi. Tu Ježiš povedal Šimonovi: „Neboj sa, odteraz budeš loviť už ľudí.“ A keď pritiahli lode k brehu, opustili všetko a išli za ním.
Lk 5, 1-11
Malým mestečkom sa od rána šírila vzrušujúca správa: „Prišiel sv. František! Bude tu dnes kázať!“ Ľudia sa vyobliekali a utekali na námestie, aby si našli miesto, z ktorého budú dobre vidieť a počuť. V určenej hodine nikto nechýbal. Zleteli sa i vtáčiky zo širokého okolia. Na pravé poludnie sa k fontáne postavil skromne oblečený muž so zhrbenou postavou. Do úplného ticha sa ozval jeho milý hlas. Hovoril o tom, ako nasledovať Pána Ježiša, ako milovať bratov a sestry, ako odpúšťať a neviazať sa na veci tohto sveta. Uprostred kázne vystúpil z davu dobre oblečený muž. Odsotil kazateľa a zvolal: „Nemôžem sa už pozerať, ako hltáte každé slovo tohto pokrytca! Poznám ho odmalička, rástol som s ním v Assisi a viem, že nie je taký svätý, ako si myslíte. Je to márnivý človek plný pýchy, muž túžiaci po úspechu a svetskej sláve!“ Oči všetkých sa upreli na Františka, ktorého tvár sa zaliala rumencom. František bez váhania predstúpil pred toho muža, pokľakol a pobozkal mu ruky. Potom vstal a pred všetkými vyhlásil: „Ďakujem tomuto dobrému človekovi, ktorý ako jediný má odvahu hovoriť o mne pravdu. Vy všetci ma pokladáte za dokonalého svätca, ale ja som v skutočnosti veľký hriešnik a pokrytec, väčší, ako ktokoľvek z vás!“
Sv. František hovorieval: „Som iba tým, čím som v Božích očiach. Ničím viac a ničím menej.“ Ak si teda v Božích očiach prorok, svätec či apoštol, nesmieš sa vyhovárať na to, že nie si dokonalý. Nasleduj pokoru sv. Františka a ujmi sa svojho kresťanského povolania. Pán Ježiš nezačne v tebe ani cez teba konať, kým to nebudeš chcieť aj ty sám.