Ježiš povedal: „Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky. Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky. Ja a Otec sme jedno.“
Jn 10,27-30
Generálny minister rehole minoritov br. Marco Tasca obklopený svojimi najbližšími spolupracovníkmi a biskupmi pochádzajúcimi z minoritského rádu. Zdroj: ofmconv.net
V prvom čítaní sme počuli, ako sa po Ježišovom vzkriesení utvárala Cirkev. Vyformovali sa osobnosti ako Pavol, Barnabáš a ďalší, ktorí sa stali jej prvými lídrami, duchovnými pastiermi. Dnešná nedeľa sa preto volá „Nedeľa dobrého pastiera“. Modlíme sa za našich duchovných pastierov. A táto modlitba je veľmi potrebná.
Vnímame iste dnešnú krízu autorít tak v spoločnosti, ako i v Cirkvi. V dôsledku škandálov sa už mnohí boja dôverovať tým, ktorí nás vedú. V politike sa darí extrémistom apelujúcim na ľudské vášne a pudy. V Cirkvi sa objavujú ľudia, ktorí sa v prežívaní viery usilujú radikalizovať alebo aj dištancovať od spoločenstva veriacich s ich duchovnými pastiermi.
Liekom je vždy evanjelium. Treba ho poznať a veriť mu. Podľa evanjelia je lídrom a pastierom Cirkvi predovšetkým živý Pán Ježiš. Keby nebol živý a nemal svoju moc, mohol by nás hocikto odviesť od pravdy a dobra. Ale on žije a vo svojej Cirkvi pôsobí presne tak, ako pôsobil v čase apoštolov. Ak si niekto myslí, že by Ježiš mohol stratiť nad svojím stádom kontrolu, treba mu povedať: Prečo neveríš evanjeliu?
Kríza dôvery v pastierov sa nedá oddeliť od krízy viery. Ani modlitba za pastierov sa nedá oddeliť od prosby o ich vieru a o našu vieru. Bez viery sa začneme k sebe správať ako svorka vlkov. Ale náš Pán si už vybral cestu, ktorou bude až do konca sveta kráčať s nami či bez nás. Je to cesta baránka.