K Ježišovi sa približovali všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ Preto im povedal toto podobenstvo: „Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: ‚Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.‘ A on im rozdelil majetok. O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával. Vstúpil teda do seba a povedal si: ‚Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.‘ I vstal a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Syn mu povedal: ‚Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.‘ Ale otec povedal svojim sluhom: ‚Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘ A začali hodovať. Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. Ten mu povedal: ‚Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.‘ On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť. Ale on odpovedal otcovi: ‚Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.‘ On mu na to povedal: ‚Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘“
Lk 15,1-3. 11-32
V prvom čítaní sme dnes počuli, ako Izraeliti vstúpili do Kanaánu a s veľkou eufóriou po prvý raz slávili Veľkú noc. Po dlhom trápení a blúdení púšťou sú doma, v bezpečí. Tešia sa z novej slobody, z novej dôstojnosti. Rodina zasadá za slávnostne prestretý stôl, chváli Boha za veľké veci, ktoré pre nich vykonal a za jeho milosrdenstvo.
Aj my, kresťania, si pripomíname udalosti exodu, ale zatienila ich Kristova Pascha, Veľká noc pravého Baránka – jeho smrť a zmŕtvychvstanie. Na Veľkú noc si pripomíname i náš krst, keď sme vo vode zomreli s Kristom a vstali sme s ním z mŕtvych ako noví ľudia, Božie deti. Boli nám odpustené hriechy, dostali sme novú dôstojnosť, slobodu, nový domov... Deťom pri krste hovorím: Tu, v tomto chráme si sa narodil pre Božie kráľovstvo, ktoré je tvojím dedičstvom. Tu máš Otca. Cíť sa tu ako doma... Samozrejme, nie každé dieťa znova príde. A nie každý, kto sem chodí každú nedeľu, sa tu cíti byť doma. Preto je podobenstvo, ktoré dnes hovorí Ježiš, o nás:
Synovia sú dvaja. Prvý v dome ostal, druhý sa načas vzdialil a robil hlúposti. Vrátil sa a bol milosrdne prijatý. Horšie napokon vyzerá ten, ktorý ostal doma. Žil u otca a žil slušne, no sníval celý čas o hýrivom živote mimo domu. Cítil sa ukrivdený, lebo sa považoval za otroka, čo len plní príkazy a zákazy. Nepochopil, akú má vo vlastnom dome hodnosť. Nakoniec ani nedovolil, aby príbeh skončil dobre. Stojí vonku sám a hnevá sa na celý svet.
Nebeský Otec má čo robiť, aby nás mal všetkých pokope. Kto neokúsil na vlastnej koži jeho milosrdenstvo, nikdy sa pri ňom nebude cítiť ako syn. Možno si ešte presvedčený, že obrátenie a Božie milosrdenstvo potrebujú druhí ľudia, tí, ktorí spôsobili, že sa nemáš celkom dobre. To by si musel byť ale tretím synom. V Ježišovom príbehu sú iba dvaja.