Ježiš v nazaretskej synagóge začal hovoriť: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“ Všetci mu prisviedčali a divili sa milým slovám, čo vychádzali z jeho úst, a hovorili: „Vari to nie je Jozefov syn?“ On im vravel: „Akiste mi pripomeniete príslovie: Lekár, lieč sám seba! Počuli sme, čo všetko sa stalo v Kafarnaume; urob to aj tu, vo svojej vlasti.“ A dodal: „Veru, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti. Ale vravím vám pravdu: Mnoho vdov bolo v Izraeli za dní Eliáša, keď sa zavrelo nebo na tri roky a šesť mesiacov a nastal veľký hlad po celej krajine. A ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, iba k onej vdove do Sarepty v Sidone. A mnoho malomocných bolo v Izraeli za proroka Elizea, a ani jeden z nich nebol očistený, iba Sýrčan Náman.“ Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev. Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli ho až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a odtiaľ ho chceli zhodiť. Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel.
Lk 4, 21-30
V jednom meste vznikol zvláštny obchod. Ženy mohli prísť a kúpiť si manželov podľa svojich požiadaviek. Obchod mal šesť poschodí a reklama sľubovala, že kvalita mužov rastie s každým podlažím smerom nahor. Žena mohla pri nákupe vždy ísť hore, ale nesmela sa vrátiť o poschodie nižšie. Jedna slečna vstúpila a na prvom poschodí našla ceduľku: „Títo muži majú prácu“. Páčilo sa jej to, ale vyšla, samozrejme, o poschodie vyššie. Tam bolo napísané: „Muži tu majú prácu a majú radi deti.“ Podskočila od radosti a vybehla ešte jedno poschodie. Tam sľubovali: „Muži z tohto poschodia majú prácu, majú radi deti a sú neskutočne pekní.“ Celá šťastná vyšla ešte o jedno poschodie. Nápis hovoril: „Muži z tohto poschodia majú prácu, majú radi deti, sú neskutočne pekní a pomáhajú s domácimi prácami.“ Už si takmer vybrala, ale predsa len urobila ešte pár krokov a vyšla na piate poschodie. Tam písali: „Muži z tohto poschodia majú prácu, majú radi deti, sú neskutočne pekní, pomáhajú s domácimi prácami a sú aj úprimne zbožní.“ Natešená sa rozhodla, že pôjde až na šieste poschodie. Tam bola však len prázdna izba a na stene nápis: „Tu už nie sú žiadni muži. Poschodie bolo postavené ako dôkaz toho, že ženám sa nedá vyhovieť.“
Tento príbeh (pochádza z knihy A. Fabiana Vydarený život) ilustruje perfektne podstatu toho, čo sa udialo v Nazarete. Ukázalo sa tam, že najťažšou skupinou poslucháčov evanjelia sú tí, čo poznajú Ježiša odmalička. Myslím, že takými sme väčšina z nás. Máme pocit, že vieme, čo od Pána Ježiša môžeme čakať. Je potom náhoda, že kresťanské spoločenstvá upadajú tam, kde ľudia zbohatnú? Všimnime si, že väčšinou sa modlíme, aby nám Ježiš dal to, po čom túžime. Keď už sa máme dobre a chceme ešte chodiť do kostola, vyberáme si kostol, kde je pekná hudba alebo vtipný kňaz...
Dnešná nedeľa by nám mala pomôcť uviesť do duchovného života zásadu, že nie Slnko sa točí okolo Zeme, ale Zem sa točí okolo Slnka. Kristus nie je automat na náš úsmev. Je to Boh, pred ktorým sa skláňame. Je veľmi dobrým a zároveň náročným učiteľom. Musíme prestať myslieť len na to, čo od neho chceme. Treba začať počúvať, čo nám hovorí. Pokúsme sa o kresťanstvo, v ktorom nebudeme bohmi my, ale Pán Ježiš. Inak riskujeme, že so svojou vierou prídeme len na poschodie, kde už nebude z čoho vyberať.