S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“ To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,“ čo v preklade znamená: Boh s nami. Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku.
Mt 1, 18-24
Existujú dve verzie zvestovania Pána. Jedno sa nachádza v Lukášovom evanjeliu a je adresované Márii. Druhé sa nachádza v Evanjeliu podľa Matúša a je adresované Jozefovi. Matúš spomína Jozefovu nepokojnú noc. Mária mu už povedala, čo jej zvestoval anjel. Hoci by jej Jozef i veril, má obrovský problém. Text zdôrazňuje, že bol mužom spravodlivým, to znamená, že plnil predpisy Mojžišovho zákona. Podľa neho však mala byť Mária s dieťaťom usmrtená. Jozef sa napokon vedený svetlom z neba rozhodne, že spravodlivé je niečo celkom iné.
Židovské právo vždy poznalo aj základný zákon lásky k Bohu a k blížnemu. Pán Ježiš sa ním často riadil na úkor iných predpisov. Dostával sa preto do konfliktov s farizejmi a zákonníkmi. Ale on konal len tak, ako to videl u Jozefa, svojho vychovávateľa. To od neho sa ako chlapec i ako mladý muž učil pohľadu na život tak, ako sa naše deti učia pozerajúc sa na nás.
V mnohých dnešných rodinách bdejú nad náboženským životom a výchovou predovšetkým ženy. Evanjelista Matúš vyzdvihuje úlohu muža. Aj chlap je totiž povolaný poslúchnuť slovo z neba, ktoré mu vraví: „Neboj sa prijať Máriu! Neboj sa prijať jej dieťa.“ Aj chlapi majú strach. Ale mužská náruč hlavy rodiny je v Božích očiach rovnako dôležitá, ako nežná náruč zbožných žien.