Tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví, a ostatnými pohŕdali, povedal Ježiš toto podobenstvo: „Dvaja ľudia vstúpili do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik. Farizej sa postavil a takto sa v sebe modlil: ‚Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám.‘ Mýtnik stál celkom vzadu a neodvážil sa ani oči k nebu zdvihnúť, ale bil sa do pŕs a hovoril: ‚Bože, buď milostivý mne hriešnemu.‘ Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“
Lk 18, 9-14
Farizej s nadšením spieva svoju pieseň vďaky. Je oprávnene hrdý. Málokto sa môže pochváliť náboženským životom tejto kvality. Čím sa odlišuje jeho modlitba od vyznania, ktoré v druhom čítaní predniesol sv. Pavol? Pavol vraví: „Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. Už mám pripravený veniec spravodlivosti.“ Pre Židov je Veľsvätyňa v jeruzalemskom chráme miestom reálnej Božej prítomnosti. Čím bližšie si k tomu miestu, tým si bližšie k Bohu. Mýtnik je úplne vzadu, farizej ďaleko pred ním. Jeho modlitba ale nie je „pozdvihnutím mysle k Bohu“. Text hovorí, že sa modlil „v sebe“, pričom grécky originál možno preložiť aj výrazom „ku sebe“. Jeho modlitba má zlý smer, má dokonca spätný chod, nakoľko sa v nej obracia k osobe, ktorá v porovnaní s ním zaostáva.
Malý chlapec prichádza domov zo školy a vo dverách hovorí: „Dostal som z písomky trojku. Ale takmer všetci mali štvorky a pätorky.“ Otec sa pýta: „Nikto nemal jednotku?“ Syn odpovie: „Iba jedna spolužiačka.“ Múdry otec ho napomenie: „Nikdy sa neporovnávaj s tými, čo sú od teba slabší a menej úspešní. Ak chceš napredovať, porovnávaj sa s niekým, kto ťa predbehol!“ Náš duchovný život má podobné pravidlo. Ak v srdci kresťana dominuje spokojnosť, že je lepší ako ostatní, nedá sa už povedať, že ide cestou evanjelia.
Nastav sa na pohľad vpred. Pozeraj na Ježiša, akoby si hľadel do zrkadla. Každý rozdiel medzi ním a tebou je medzera, ktorú treba preklenúť. Máš teda pred sebou fúru práce, nemyslíš? Sv. Pavol pripomína, že duchovný život je ako beh o preteky. Ak sa pri ňom nesústredíš na cieľ a obzeráš sa, veniec víťaza nebude patriť tebe...