Niektorí z tých, čo tam boli v tom čase, rozprávali Ježišovi o Galilejčanoch, ktorých krv Pilát zmiešal s krvou ich obetí. On im povedal: „Myslíte si, že títo Galilejčania boli väčší hriešnici ako ostatní Galilejčania, keď tak trpeli? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete. Alebo si myslíte, že tí osemnásti, čo na nich padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní obyvatelia Jeruzalema? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne.“ A povedal toto podobenstvo: „Ktosi mal vo vinici zasadený figovník a prišiel hľadať na ňom ovocie, ale nenašiel. Preto povedal vinohradníkovi: ‚Pozri, už tri roky chodím hľadať ovocie na tomto figovníku, a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo ešte aj zem vyčerpáva?‘ On mu odvetil: ‚Pane, nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím. Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, potom ho vytneš.‘“
Lk 13, 1-9
Mnohí ľudia by chceli žiť dobre. Túžia po peknom živote bez hriechu, ale stále váhajú. Boja sa, že sa spoľahnú na Boha a ich život sa tým skomplikuje. Čakajú na väčšiu vieru. Keď v Písme čítame o Mojžišovi, zdá sa, že jeho rozhodnutie veriť v Boha nebolo ťažké. Boh sa s ním rozprával z tváre do tváre, ako keď sa niekto rozpráva so svojím priateľom. Nemohol by urobiť niečo, aby sme mali i my vieru silnú a úprimnú? Mladý filozof Pascal povedal: Ateista vraví: „Zanechal by som neresti, keby som mal vieru.” Ale ja hovorím: „Mal by si vieru, keby si zanechal svoje neresti.”
Pôst je veľkou pozvánkou k tomu, aby sme sa rozhýbali. Boh už povedal všetko a urobil všetko pre to, aby sme mu verili. V evanjeliu sme prirovnaní k figovníku vo vinici, k stromu, ktorý neprináša ovocie. Pravda je, že figovník do vinice nepatrí ani vtedy, ak ovocie prináša. Ťahá zo zeme priveľa vody. Ak tam rastie, tak len z pánovej zhovievavosti. Ak máš pocit, že máš malú vieru, nečakaj s obrátením, až bude väčšia. Naprav svoj život. Potom sa zaručene budeš diviť, akej veľkej viery v Boha si schopný.