Cestou do Jeruzalema prechádzal Ježiš mestami a dedinami a učil. Ktosi sa ho spýtal: „Pane, je málo tých, čo budú spasení?“ On im povedal: „Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo hovorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebudú môcť. Keď hospodár vstane a zatvorí dvere a vy zostanete vonku, začnete klopať na dvere a volať: ‚Pane, otvor nám!‘ A on vám povie: ‚Ja neviem, odkiaľ ste!‘ Vtedy začnete hovoriť: ‚Jedli sme s tebou a pili, na našich uliciach si učil.‘ Ale on vám povie: ‚Ja neviem, odkiaľ ste; odíďte odo mňa všetci, čo pášete neprávosť!‘ Tam bude plač a škrípanie zubami, až uvidíte, že Abrahám, Izák, Jakub a všetci proroci sú v Božom kráľovstve, a vy ste vyhodení von. A prídu od východu i západu, od severu i od juhu a budú stolovať v Božom kráľovstve. A tak sú poslední, ktorí budú prvými, a sú prví, ktorí budú poslednými.“
Lk 13, 22-30
Ježiš kráčal do Jeruzalema, kde mal byť ukrižovaný a dostal teoretickú otázku, ktorá ho zdanlivo podráždila. Aspoň tak pôsobí odpoveď: „Nezaoberaj sa počtom spasených ale staraj sa, aby si bol medzi nimi!“ Muž, ktorý otázku položil, sa o svoju spásu dosiaľ nebál. Teraz premýšľa, čo znamená výzva vojsť tesnou bránou. Zdá sa to ako niečo ťažké a komplikované, ale netreba sa báť. Evanjelium je radostnou zvesťou. Brána k spáse je úzka a tesná, lebo Boh svoje tajomstvá skryl pred múdrymi i rozumnými a zjavil ich maličkým. (Lk 10,21)
Keď sa v roku 620 vrátila do Jeruzalema relikvia Kristovho kríža, ktorá sa predtým stala korisťou lúpežníkov, cisár Héraklios urobil veľkú slávnosť. Jeruzalemčania naložili Kristov kríž na ozdobný voz s pokladmi a zapriahli doň štyri krotké slony. Héraklios chcel vzácnu relikviu osobne vyniesť na jej pôvodné miesto v Chráme vzkriesenia na Kalvárii. Odetý do zlatých rúch s cisárskou korunou na hlave ju vzal do náručia, no cez úzke dvere nevedel vojsť. Starý patriarcha k nemu pristúpil a zašepkal: „Keď Kristus kráčal na Kalváriu s krížom na pleciach, nebol v takom pyšnom rúchu.“ Cisár teda odložil drahé ozdoby a prijal jednoduché šaty chudobného človeka. Následne relikviu ľahko vyniesol po úzkom schodisku nahor.
Ježišova brána je stavaná akurát na človeka, ktorý sa na nič nehrá, je sám sebou, je taký, akým ho chce mať Boh. Prechádzajú ňou ľudia, ktorí dokážu odložiť svoje postavenie, peniaze, zásluhy a každý nadbytok, ktorý im dával pocit, že sú väčší a dôležitejší ako ostatní.
Napokon Ježiš odpovedá aj na otázku, či spasených bude veľa alebo málo. Bude ich veľa a prídu zo všetkých kútov sveta, ale nie preto, že sa poznali s Ježišom, ani preto, že chodili do kostola a jedli pri svätej omši jeho chlieb... Budú spasení, lebo nasledovali Ježiša, ktorý sa v Jeruzaleme sám stal chlebom pre druhých.