Keď Jána uväznili, Ježiš prišiel do Galiley a hlásal Božie evanjelium. Hovoril: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu.“ Keď raz išiel popri Galilejskom mori, videl Šimona a Ondreja, Šimonovho brata, ako spúšťajú sieť do mora; boli totiž rybármi. Ježiš im povedal: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.“ Oni hneď zanechali siete a išli za ním. Ako šiel trochu ďalej, videl Jakuba Zebedejovho a jeho brata Jána – aj oni boli na lodi a opravovali siete – a hneď ich povolal. Oni zanechali svojho otca Zebedeja na lodi s nádenníkmi a išli za ním.
Mk 1, 14-20
Minulý týždeň sme hovorili o neznámom učeníkovi bez mena, ktorý sa spolu s Ondrejom pri Jordáne pridal k Ježišovi. Pochopili sme, že sv. Ján týmto spôsobom pozval kresťana, aby sa pri čítaní jeho evanjelia vložil do príbehu a zžil sa s postavou muža, ktorý sa z neznámeho učeníka Jána Krstiteľa stane „učeníkom, ktorého Ježiš miloval“. V Markovom evanjeliu, ktoré čítame dnes, nachádzame povolanie štyroch mužov, ktorých Ježiš oslovuje v ich práci. Príbeh o vykročení týchto mužov na novú cestu je spojený so slovami, ktorými Marek zhŕňa celé Ježišovo učenie: „Priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu!“
Tieto slová zazneli po uväznení posledného proroka Starej zmluvy, Jána Krstiteľa. Ježiš chce očividne nadviazať na jeho misiu. Čo teda hlásal Ján? Pokánie. Všetci proroci Izraela pozývali k pokániu, k zmene zmýšľania a života. Pritom hrozili trestom: „Ešte štyridsať dní a Ninive bude rozvrátené!“, volal prorok Jonáš. Ježiš však nehrozí žiadnymi trestami. On iba pozýva ľudí veriť evanjeliu – radostnej dobrej novine o príchode Božieho kráľovstva.
Nikto nie je schopný veriť evanjeliu, ak sa neobráti, čiže nezmení svoje zmýšľanie a konanie. A učeníci musia kvôli ceste s Ježišom naozaj zmeniť mnoho. Za chrbtom nechávajú siete, loďku, rodičov, priateľov... Už v prvé dni po týchto odvážnych gestách ale pochopia, že pri nasledovaní Krista to nestačí.
Príbeh proroka Jonáša nás učí, že najťažšie je opustiť vlastné presvedčenie o tom, že všetko vieme, všetkému rozumieme a všetko, čo robíme, je správne. Ninivčania poslúchli Jonášovu výzvu a zmenili sa. Boh následne ukázal, že vie tiež v prípade úprimného pokánia zmeniť svoj zámer a mesto nezničil. Prorok Jonáš je jediným hrdinom príbehu, ktorý nemení svoje zmýšľanie a svoju cestu. Uráža sa, ostáva v depresii a sebaľútosti.
Kľúčom k Božiemu kráľovstvu a k radostnej zvesti evanjelia je pravé a každodenné obrátenie, ku ktorému je pozvaný nielen hriešnik, ale i spravodlivý. Po opustení všetkého, čo ti bráni byť s Ježišom, musíš ešte z piedestálu svojho srdca zhodiť vševedúce ego dokonalého človeka a postaviť naň Krista – kazateľa dobrej zvesti. Musíš zaujať postoj toho, kto načúva a kráča za Kristom, nie pred ním. Cesta, na ktorej sa veľa naučíš, dostane vtedy nové meno – cesta radostného pokánia.