Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu a pýtali sa: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť.“ Keď to počul kráľ Herodes, rozrušil sa a celý Jeruzalem s ním. Zvolal všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vyzvedal sa od nich, kde sa má narodiť Mesiáš. Oni mu povedali: „V judejskom Betleheme, lebo tak píše prorok: ‚A ty, Betlehem, v judejskej krajine, nijako nie si najmenší medzi poprednými mestami Judey, lebo z teba vyjde vojvoda, ktorý bude spravovať môj ľud, Izrael.‘“ Tu si dal Herodes potajomky zavolať mudrcov a podrobne sa ich povypytoval, kedy sa im zjavila hviezda. Potom ich poslal do Betlehema a povedal: „Choďte a dôkladne sa vypytujte na dieťa. Keď ho nájdete, oznámte mi, aby som sa mu aj ja šiel pokloniť.“ Oni kráľa vypočuli a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa. Ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali. Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu.
A keď vo sne dostali pokyn, aby sa nevracali k Herodesovi,
inou cestou sa vrátili do svojej krajiny.
Mt 2, 1-12
Novonarodený kráľ krátko po svojom narodení rozdelil ľudí na dve skupiny. Prvú predstavujú tajomní učenci z východu, mudrci. Tí nasledujú nezvyčajne žiariacu hviezdu až do Betlehema, kde nachádzajú dieťatko, ktorému vzdávajú Božskú poctu. Nevieme, koľko ich bolo, odkiaľ a ako prišli, ani ako sa volali. V prvých storočiach vzniklo mnoho apokryfov, ktoré svedčia o popularite, akej sa medzi kresťanmi tešili. Čoskoro sa z nich stali králi, lebo kresťania v ich príbehu videli naplnenie starozákonných proroctiev a žalmov, podľa ktorých králi zo vzdialených kútov Zeme prídu odovzdať Kristovi svoje dary a poklady. Starokresťanské mozaiky zobrazujú mudrcov v trojici. Každý z nich zvykne predstavovať inú ľudskú rasu, dokonca iný vek. Dnes rozumieme, že skôr ako konkrétne historické postavy, reprezentujú títo muži ľudstvo odpovedajúce vierou Bohu, ktorý sa mu zjavuje a dáva.
U mudrcov vidíme, že Boh pozýva človeka k viere nielen prostredníctvom svojho slova, ale aj prostredníctvom prírody či iných znakov a okolností. Nebesia rozprávajú o sláve Boha a obloha hlása dielo jeho rúk (Ž 19). Každý človek na tejto Zemi dostáva od Boha pozvanie, na ktoré môže odpovedať vierou. Boh má pripravenú vlastnú a originálnu cestu viery pre každú ľudskú bytosť bez rozdielu.
Druhou skupinou je kráľ Herodes a celý Jeruzalem s ním. Jeruzalem je mesto, ktoré Ježiša nikdy s vierou neakceptovalo ako Mesiáša (Krista). Aj napriek tomu, že tam boli posvätné knihy a učenci, ktorí ich dobre poznali, ostali jeho obyvatelia pripútaní k svojim predstavám a zvykom. Ani sám Boh im nenarušil systém, v ktorom si našli bezpečné miesto. Na ich čele stojí národom nenávidený, krutý kráľ, pred ktorým si nie sú istí životom ani jeho vlastní synovia. Je to muž, ktorý sa chveje strachom a moc si udržiava násilím a klamstvom. Niet divu, že podľa evanjelistu v jeho meste hviezda nežiarila a mudrci ju znova uvideli, až keď odtiaľ odišli preč.
Kresťan je teda mudrcom, osvieteným múdrym človekom. Takým, ktorý neutĺkol vo svojom srdci najhlbšie túžby. Hľadal odpovede na tie najťažšie otázky a našiel ich v Kristovi. Kresťan je človek, ktorý sa vydáva na cestu k pravde aj za cenu, že príde o svoje postavenie v mainstreamovom svete. Evanjelista vkladá do rúk takého človeka tri znaky príslušnosti k novému Kristovmu kráľovstvu: zlato (symbol kráľov), kadidlo (symbol kňazstva) a myrhu (symbol intímnej snubnej lásky). Krstom sa totiž stávame v Kristovi tým, čím je on sám: kráľmi, kňazmi a milovanými deťmi, v ktorých má Otec svoje zaľúbenie. Odpovedzme teda vierou Bohu, ktorý sa nám v našom živote zjavuje a týchto vzácnych darov budeme mať vždy plné náručie.