V tých dňoch vystúpil Ján Krstiteľ a hlásal v judejskej púšti: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ To o ňom povedal prorok Izaiáš: „Hlas volajúceho na púšti: ‚Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!‘“ Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Potravou mu boli kobylky a lesný med. Vtedy prichádzal k nemu Jeruzalem a celá Judea i celé okolie Jordánu. Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán. Keď videl, že aj mnohí farizeji a saduceji prichádzajú k nemu na krst, povedal im: „Hadie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť budúcemu hnevu!? Prinášajte teda ovocie hodné pokánia! Nenazdávajte sa, že si môžete povedať: ‚Naším otcom je Abrahám!‘ – lebo vravím vám: Boh môže Abrahámovi vzbudiť deti aj z týchto kameňov. Sekera je už priložená na korene stromov. A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. Ja vás krstím vodou na pokánie, ale ten, čo príde po mne, je mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden nosiť mu obuv. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. V ruke má vejačku, vyčistí si humno, pšenicu si zhromaždí do sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.“
Mt 3, 1-12
V týchto dňoch počúvame najväčšieho adventného kazateľa – Jána Krstiteľa. Ján nie je misionárom a nehľadá poslucháčov. Kto ho chce počuť, musí ísť za ním na púšť. V Biblii je aj pohyb výrečným symbolom. Boží ľud stále putuje: najskôr za Božími prisľúbeniami, neskôr von z Egypta smerom k Zasľúbenej zemi, potom k Judei, potom k Jeruzalemu a napokon k Božiemu chrámu...
Na počiatku evanjelia ale ľudia radia spiatočku. Všetci, čo čakajú Mesiáša, idú opačne: von z chrámu, preč z Jeruzalema, preč z Judey, von zo Zasľúbenej zeme... Idú za Jánom až za hranice Palestíny. Stretávajú ho na mieste, kde kedysi pod vedením Jozueho vstúpil Izrael do Zasľúbenej zeme. Ján im hovorí, že sa majú obrátiť. Človek, ktorý prišiel k nemu, vyznáva hriechy, očisťuje sa a vstupuje novým spôsobom do života spojeného s Božími prisľúbeniami.
Príchod Mesiáša súvisí s tým, že ľudia menia svoje zvyky, životný štýl, možno i spôsob myslenia či doterajšiu náboženskú prax. Obrátenie nie je formalita, ktorú vykonáme deň pred Vianocami behom pár minút. Je to skutočná námaha, na ktorú sotva stačia štyri týždne. Ak však počujeme Jánov hlas, znamená to, že už máme za sebou veľký kus cesty. Vyprosujme si na nej vytrvalosť, aby sme plnením Božej vôle získali prisľúbenie. (Hebr 10,36)