Napriek tomu že sv. Valentín je dnes spájaný so sviatkom zamilovaných a je známy ako ich patrón a ochranca, jeho život a pôsobenie je do veľkej miery tajomstvom opradeným legendami. Najznámejšia z nich sa vzťahuje na obdobie vlády cisára Claudia II., ktorý vydal pre svojich vojakov prísny zákaz uzatvárať manželstvá, pretože bol presvedčený, že starostlivosť o rodinu oslabuje ich bojaschopnosť a obetavosť. Valentín jeho zákaz nerešpektoval a naďalej tajne sobášil zaľúbené páry. Claudius sa dozvedel o jeho konaní a dal ho uväzniť. Valentín však aj vo väzení pomáhal tým, ktorí to potrebovali. Liečil chorých kresťanov. Pred svojou popravou uzdravil slepú žalárnikovu dcéru. Jej otca Asteria konanie väzňa natoľko ohromilo, že uveril v Božskú moc Ježiša Krista a dal sa s celou svojou rodinou pokrstiť. Valentín bol 14. februára 269 popravený sťatím.
Čo však vieme o tomto svätcovi z dôveryhodných historických prameňov? Podľa zachovaných záznamov sa narodil v meste Interamna (dnes Terni na juhu talianskeho regiónu Umbria). Rok narodenia nie je presne známy, hoci niekde sa uvádza rok 175. Najstaršia zmienka o Valentínovi sa nachádza v spise Martyrologium Hieronymianum, pochádzajúcom z 5. – 6. storočia. Je to zoznam kresťanských mučeníkov, ktorého autorstvo sa pripisuje svätému Hieronymovi. V ňom je zaznamenaná aj mučenícka smrť sv. Valentína. O Valentínovi a jeho skutkoch hovorí aj historik Iacop da Varazze vo svojom diele Zlatá legenda (Legenda aurea) z rokov 1255 – 1266. Príbeh o Valentínovi zahrnul v 8. storočí do svojho martyrológia i anglosaský benediktínsky mních, sv. Béda Ctihodný.
Valentín sa stal kňazom a v roku 197 biskupom v rodnom meste. Neskôr pôsobil v cisárskom Ríme, kam ho pozval rímsky rečník Kratonus, aby liečil a uzdravil jeho syna, pretože sv. Valentín bol už vtedy známy svojím svätým životom, láskavosťou, zhovievavosťou, horlivým účinkovaním a zázrakmi, ktoré konal. Chlapca uzdravil. Kratonus a celá rodina sa dali pokrstiť. Po poprave biskupa Valentína jeho telo preniesli traja žiaci Prokulus, Efebus a Apolónius do biskupovho rodného mesta Terni, kde ho pochovali. Za svätého ho vyhlásil pápež Gelasius I. okolo roku 498. Tento pápež zároveň ustanovil 14. február za „Deň sv. Valentína“.
Potvrdenie pravdivosti legiend?
V roku 1605 bol na podnet pápeža Pavla V. uskutočnený archeologický prieskum, pri ktorom bolo objavené a exhumované telo sv. Valentína. Hlava v sarkofágu bola oddelená od tela, čo potvrdilo jeho mučenícku smrť sťatím. Nad Valentínovým hrobom postavili baziliku, ktorá mu bola zasvätená. Telo svätca do nej slávnostne preniesli v roku 1618. Lebka je však uložená v rímskej bazilike Santa Maria in Cosmedin.
Relikvie sv. Valentína – väčšinou fragmenty kostí – sa dostali do viacerých európskych krajín. Pri opravách pražského Vyšehradu sa v starom depozitári Kolegiálnej kapituly sv. Petra a Pavla našli štyri barokové relikviáre a v jednom z nich i lopatková kosť, ktorá podľa odborníkov patrí sv. Valentínovi. Do Čiech ich pravdepodobne z Talianska priviezol Karel IV. Reštaurátori našli na relikviári s lopatkou malý prúžok s uvedeným svätcovým menom. Relikvia je vystavená k verejnej úcte iba na sviatok sv. Valentína 14. februára.
Sviatok zaľúbených
Podľa jednej z legiend sviatok sv. biskupa a mučeníka Valentína nahradil staré oslavy Grékov a Rimanov, ktorí 15. februára slávili sviatok pohanských bohov. Tieto oslavy často prerastali do neviazaných orgií, preto ich zakázal cisár Augustus i pápež Gelasius v roku 494. Cirkev tento pohanský sviatok zmenila tým, že sv. Valentínovi zverila do ochrany snúbencov a zaľúbených (menej známe je, že je uctievaný aj ako patrón včelárov a chorých na epilepsiu).
Iná legenda hovorí, že sa sviatok sv. Valentína začal sláviť ako sviatok zamilovaných v stredovekom Anglicku a Francúzsku, pretože 14. februára si vtáci, najmä holuby a labute, hľadajú svojich partnerov na celý život. Podnet k takémuto chápaniu dal pravdepodobne anglický básnik Geoffrey Chaucer svojou básňou „Vtáčí snem“, ktorú venoval pätnásťročnému anglickému kráľovi Richardovi II. k jeho zásnubám s princeznou Annou Českou, dcérou Karla IV.
Odkaz sviatku sv. Valentína však môžeme pochopiť aj v oveľa hlbšom zmysle, ako odkaz na lásku Boha k človeku, Stvoriteľa k svojmu stvoreniu.