Existencia anjelov je pre naše zmysly skrytá a tajomná. Ich pôsobenie však vnímame a ovplyvňuje celý náš život. Učenie Cirkvi ich charakterizuje ako bytosti čisto duchovné, obdarené rozumom, veľkou inteligenciou a slobodnou vôľou. Cirkev potvrdila dogmu, že anjeli nemajú hmotné telo, majú duchovnú prirodzenosť a sú to osobné bytosti. Ich existencia bola definovaná ako pravda viery na Štvrtom lateránskom koncile v roku 1215 a potvrdená na Prvom vatikánskom koncile v roku 1870. Hovorí sa o nich takmer v každej knihe Starého i Nového zákona od Knihy Genezis až po Apokalypsu. O ich stvorení však v Písme zmienka nie je.
Podobne ako ľudia i anjeli boli podrobení skúške poslušnosti, pri ktorej sa časť odbojných anjelov vzdialila od svojho Stvoriteľa a navždy sa postavili proti nemu. Anjeli verní Bohu naopak žijú v neustálej Božej prítomnosti, adorujú ho, chvália ho, slúžia mu a strážia a ochraňujú ľudí. Obsah skúšky nepoznáme, ale anjeli ktorí v nej obstáli, nezhrešili pýchou a odmietnutím poslušnosti Bohu, boli uvedení do „spoločenstva svätých“ ku kontemplácii nekonečnej krásy Najsvätejšej Trojice.
Ako vodcu pokorných anjelov Biblia predstavuje archanjela Michala: „V nebi povstal boj. Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi. Aj drak a jeho anjeli bojovali, ale nezvíťazili a neostalo pre nich miesta na nebi. Vtedy bol zvrhnutý na zem veľký drak, starý had, ktorý sa volá diabol a satan, zvodca celého sveta, a jeho anjeli boli zvrhnutí s ním.“ (Zjv 12, 7-9) Anjeli verní Bohu sú pre nás vzormi a učiteľmi pokory a poslušnosti. Práve pokora a poslušnosť voči Božej vôli sú anjelskými cnosťami. Sv. Gemma Galgani, mladá talianska mystička vyznáva: „... anjel mi povedal: Dcéra, čo by sa stalo so svetom, keby všetci boli poslušní? ... Pamätaj na to, že neexistuje kratšia a pravdivejšia cesta, ako cesta poslušnosti.“ Tieto slová sv. Gemmi Galgani citoval v jednom zo svojich listov aj veľký mučeník z Osvienčimu sv. Maximilián Kolbe.
Vy ste sa priblížili k vrchu Sion a k mestu živého Boha, k nebeskému Jeruzalemu, k myriadam anjelov, k slávnostnému zhromaždeniu a k spoločenstvu prvorodených, ktorí sú zapísaní v nebi...
Hebr. 12,22-23
Biblia oslovuje menom iba troch anjelov: Michala, Gabriela a Rafaela. V mene každého z nich je vyjadrené jeho poslanie. Michal (Kto ako Boh) je charakterizovaný ako vodca nebeských zástupov a obranca Božských práv, víťaz nad Zlým a patrón univerzálnej Cirkvi. Gabriel (Boží človek alebo Božia moc) plní úlohu nebeského posla, je zvestovateľom Božieho vtelenia a významných udalostí v dejinách spásy. Rafael (Boh uzdravuje, alebo Boží liek) slúži ako nebeský lekár a bezpečný sprievodca na ceste životom, dokonalý vzor anjela strážcu.
Anjeli strážcovia
Anjeli strážcovia sú našimi vernými priateľmi a spoločníkmi. Sprevádzajú nás celý život, chránia nás pred útokmi a vplyvom zlých duchov. Vnútornými inšpiráciami a vnuknutiami nás vedú ku konaniu dobra, k túžbe po Bohu a k snahe o dosiahnutie spoločenstva s Bohom.
Skutky apoštolov opisujú pôsobenie Ducha Svätého v prvotnej Cirkvi a anjelov ako jeho spolupracovníkov. Pôsobením Ducha Svätého a vplyvom anjelského vnuknutia sa diakon Filip prihovorí pohanskému eunuchovi etiópskej kráľovnej, ktorého stretne na ceste, vysvetlí mu text Písma a pokrstí ho. (Sk 8,26-40) Podobne rímsky stotník Kornélius, inšpirovaný anjelským vnuknutím osloví apoštola Petra a dá sa pokrstiť s celou svojou rodinou. (Sk 10,1-48)
Skúsenosť a učenie svätcov
Sv. Tomáš Akvinský učí: „ ... v predstavách, ktoré sa v nás neustále vytvárajú ako večná rieka, anjeli pôsobia ako triediči, ktorí posúvajú do zabudnutia tie nevhodné a na svetlo privádzajú tie najsprávnejšie a najzdravšie. To všetko si vôbec neuvedomujeme. V dobrom, ako i v zlom, je pôsobenie ducha vo svojej podstate skryté ...“ Túto pravdu potvrdzuje i skúsenosť sv. Ignáca z Loyoly: „Predpokladám, že v mojej mysli sú tri druhy myšlienok: moje vlastné, ktoré vychádzajú z mojej slobodnej vôle; a dva ďalšie, ktoré prichádzajú z vonku: jedny sú od dobrého ducha a druhé od zlého. Musíme si veľmi dobre všímať tok myšlienok – ak počiatok, priebeh i koniec sú dobré a v plnosti privádzajú k dobru, potom je to znak pôsobenia dobrého anjela...“
Anjeli podnecujú v ľudských srdciach lásku k Bohu. Je to skúsenosť veľkých svätcov a mystikov. Sv . Terézia z Avily opisuje svoj mystický zážitok takto: „Videla som blízko mňa po ľavej strane anjela v telesnom zjave ... nebol veľký, lež malý a veľmi pekný: žiara jeho tváre pripomínala jedného z tých vznešených duchov, ktorí sa akoby celí strávili v láske... mal v ruke dlhú zlatú kopiju, na jej konci bol železný hrot a na ňom bolo akoby trochu ohňa. Zdalo sa mi, že mi ho niekoľkokrát zapichol do srdca..., pričom som bola ako ponorená v peci lásky.“ Podobne bol „ranami lásky“ zasiahnutý aj sv. František z Assisi, keď mu okrídlený serafín preniesol na telo päť rán ukrižovaného Pána.
Anjel, ktorý sa zjavil vo Fatime trom malým deťom, ich učil láske a úcte k eucharistii. Sestra Lucia neskôr spomínala: „ (...) Po tretí raz sa nám zjavil (anjel), v ruke držal kalich a nad ním hostiu, z ktorej do kalicha padlo niekoľko kvapiek krvi. Kalich a hostiu nechal vo vzduchu, ľahol si na zem a trikrát zopakoval modlitbu: „Najsvätejšia Trojica, Otec, Syn, Duch Svätý, hlboko sa vám klaniam a obetujem vám najvzácnejšie telo, krv, dušu a božskosť Ježiša Krista, prítomného vo všetkých svätostánkoch zeme ako nápravu za všetky urážky, znesväcovanie a ľahostajnosť, ktoré urážajú jeho samého.“
Sv. Margita Mária Alacoque, apoštolka Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, preukazovala anjelom veľkú úctu a dôveru a neustále sa k nim modlila. V jednom liste napísala: „Zdá sa mi, že [Najsvätejšie Srdce Ježišovo] by si prialo, aby sme mali zvláštne prepojenie s anjelmi a úctu k nim, ktorí sú osobitne ustanovení, aby ho milovali, vzdávali mu úctu a chválili ho v tejto božskej sviatosti lásky. Keď s nimi budeme takto zjednotení, oni sa za nás budú prihovárať u jeho Božej prítomnosti.“
Spracované podľa:
V spoločenstve s anjelmi. Bratislava, Lúč 2008. 403 s.