V mnohých našich kostoloch je uctievaný Pán Ježiš zobrazený ako kráľovsky zaodené malé dieťa. Svetoznáma soška Pražského Jezuliatka pochádza zo Španielska a jej pôvod siaha asi do polovice 16. storočia. Inšpirovala vraj samého Antoina de Saint-Exupéryho k napísaniu jeho diela Malý princ.
Na počiatku bolo súkromné zjavenie
Podľa legendy sa Ježiš ako dieťa zjavil istému rehoľníkovi a ten vymodeloval jeho sošku. Sošku vlastnila údajne sv. Terézia od Ježiša, zakladateľka bosých karmelitánok, ktorá horela veľkou láskou k Dieťaťu Ježišovi. Darovala ju svojej priateľke, ktorej dcéra sa chystala na cestu do Prahy. Bola to doňa Mária Manrique de Lara, dvorná dáma španielskej kráľovnej, ktorá sa v r. 1556 vydala za českého veľmoža Vratislava II. z Pernštejna. Do českého prostredia priniesla španielsku kultúru raného baroka. Z 22 detí Pernštejnovcov prežilo len 9, z nich vynikala Polyxena, mimoriadna žena svojej doby. Od svojej matky dostala 47 cm vysokú drevenú povoskovanú sošku ako svadobný dar do svojho druhého manželstva s kniežaťom Lobkovicom. V r. 1628 ju venovala pražským karmelitánom do kostola Panny Márie Víťaznej na Malej Strane. Praha bola zázračne uchránená pri obliehaní Švédmi r. 1639. Jej prítomnosť kláštor zachránila pred drancovaním švédskymi vojskami v r. 1648, pretože v ňom bol zriadený vojenský lazaret. Čoskoro sa soške začala prisudzovať zázračná moc plniť neobyčajné prosby a tak do kostola prúdilo veľa prosebníkov, včítane významných šľachticov cisárskeho dvora. Roku 1651 soška putovala po pražských kostoloch a získala prívlastok Milostivé Pražské Jezuliatko. V r. 1655 bola slávnostne korunovaná pražským arcibiskupom.
Soška má pravicu pozdvihnutú k požehnaniu, v ľavej ruke drží glóbus s krížom, na hlave má kráľovskú korunu, na hrudi krížik. Kráľovské insígnie symbolizujú Ježišovo Božstvo.
Šaty pre Ježiška
Kostol Panny Márie Víťaznej a v ňom Pražské Jezuliatko je dodnes navštevované ľuďmi z celého sveta, obzvlášť vo vianočnom čase a na prelome rokov, pretože toto obdobie dáva zvláštny priestor pre nádej a lásku. Ďakovné listy a tabuľky svedčia o tom, že sa stávajú veci, ktoré sa vymykajú nášmu ľudskému chápaniu –zázraky. Ľuďom, ktorí sa pred Jezuliatkom modlili k Bohu, priniesla údajne zázračné uzdravenia a vyslyšania prosieb a mnohí sa vracajú, aby sa poďakovali. Zo súčasnosti pochádza prípad starej indiánskej ženy, ktorá celý život šetrila na ďakovnú púť k Jezuliatku. V mladosti ochrnula a bola dlho pripútaná na lôžko. Vo sne sa jej zjavilo Jezuliatko a ona, inšpirovaná intuíciou, sa odvtedy modlila k nemu za uzdravenie. Po čase sa jej začali vracať do nôh sily a úplne sa uzdravila.
Okrem ďakovných listov ľudia prinášajú darčeky, obzvlášť šatočky, ktoré sa vymieňajú viackrát do roka, sviatočné sú určené na Vianoce. Jedny darovala Jezuliatku aj cisárovná Mária Terézia. Jezuliatko obliekajú sestry karmelitánky Dieťaťa Ježiša. Kráľovské šaty majú liturgickú farbu (fialová, biela, zelená, červená) podľa obdobia cirkevného roku, ďalšie podľa cirkevných slávností a sviatkov. Biela alba a kráľovský odev pripomínajú bezbrannosť Božieho dieťaťa, aj Ježišov kráľovský titul a božskú všemohúcnosť.
Jezuliatko malo v priebehu rokov niekoľko koruniek: prvá z r. 1655 sa stratila. Ďalšie boli vyrobené pražskými zlatníkmi a pochádzajú z r. 1767 a z r. 1810-1820. Poslednú zlatú korunku daroval pápež Benedikt XVI. 26. septembra 2009 pri návšteve chrámu Panny Márie Víťaznej. Je to najvyšší liturgický prejav úcty, aký možno malému Jezuliatku preukázať. Pod krížikom korunky sa skrýva nápis s dátumom pápežovho daru. Obohatili ju aj pravé perly a granáty. Je pozlátená, vyrobená je zo striebra a následne ručne vyleštená achátom. Predmet sa nachádzal v špeciálnej drevenej truhličke vystlanej bielym zamatom, ktorú zvonku zdobí biela koža s pápežským znakom v striebre.
Jezuliatko v našich kostoloch
Kópie sošky a úcta k Jezuliatku sú rozšírené po celom svete, radosť a viera v nadprirodzenú moc Jezuliatka sa vo vianočnom čase dotýka aj sŕdc mnohých neveriacich. Známe je aj Salzburské Jezuliatko.
Úctu k Božskému dieťaťu najprv šíril karmelitánský rád. Takmer do každého jeho kláštora putovala kópia milostivej sošky. Od polovice 18. storočia sa uctievanie Pražského Jezuliatka začalo šíriť vo všetkých krajinách rakúskej monarchie. Druhá vlna úcty sa zdvihla na prelome 19. a 20. storočia a rozšírila sa po celom svete. Najviac sa ujala v Španielsku, kde má Jezuliatko svoj pôvod. Španieli a Portugalci previezli obrazy a sošky Jezuliatka cez Atlantický oceán do koloniálnych krajín Južnej Ameriky. Vďaka misionárom a európskym prisťahovalcom Jezuliatko poznajú aj v Indii, Číne, na Filipínach a v Severnej Amerike. Dnes je najviac uctievané v španielsky hovoriacich krajinách. Zo všetkých kútov sveta prichádzajú správy o zázračných vyslyšaniach.