„Je skutočne obdivuhodné, že naša nebeská Matka si zvolila pre rozdávanie svojich milostí také chudobné a neznáme miesto – miesto pusté, neschodné, bez vody. Svojimi dôverníkmi urobila tri jednoduché, nevzdelané deti, teda prostriedky podľa ľudského uváženia úplne nevhodné a neschopné pre rozširovanie tak významného nebeského posolstva. (...) Najsvätejšia Panna zdôraznila predovšetkým modlitbu, pričom zvlášť odporučila modlitbu sv. ruženca, pokánie, zmenu spôsobu života a odvrátenie sa od hriechu, najmä hriechu proti svätej čistote.“ (Z listu Mons. Correia da Silvia, biskupa z Leirie.)
Zasvätenie a pokánie
Rok 1917 bol pre Európu rokom krutej vojny, ktorá sa šírila z jednej krajiny do druhej a hrozilo, že zasiahne i ďalšie kontinenty. Tisíce ľudí zomierali a trpeli. Zdalo sa, že toto utrpenie nebude mať koniec. Keď už mnohí strácali nádej v skorý mier, z neznámej dedinky v Portugalsku sa začalo šíriť úžasné, povzbudzujúce posolstvo: „ Aby sa duše zachránili, chce Pán Boh zaviesť vo svete pobožnosť k môjmu Nepoškvrnenému Srdcu. Ak sa urobí to, čo vám kážem, budú mnohé duše zachránené a svet sa dočká mieru. Vojna sa blíži ku koncu, ale ak neprestanú urážať Pána Boha, neuplynie dlhý čas a začne sa nová vojna, ešte strašnejšia ako táto. (...) Aby sa tomu zabránilo, chcem vás poprosiť, aby Rusko bolo zasvätené môjmu Nepoškvrnenému Srdcu a aby bolo zavedené zmierujúce sväté prijímanie na prvú sobotu v mesiaci. Ak budú moje prosby splnené, Rusko sa obráti a nastane mier. Ak nie, Rusko svoje omyly vo svete ešte rozšíri, tieto vyvolajú nové vojny a prenasledovanie Cirkvi, mnohé národy budú zničené, dobrí budú mučení a Svätý Otec bude mnoho trpieť. Napokon však moje Nepoškvrnené Srdce bude triumfovať, Svätý Otec mi zasvätí Rusko, ktoré sa obráti a svetu darujem obdobie mieru a pokoja.“ Tak zaznel hlas Božej Matky pri treťom zjavení 13. júla 1917 vo Fatime.
Fatima: Čo ju preslávilo?
Fatima, malá dedina v diecéze Leiria (okres Santarém), 123 km severne od Lisabonu je dnes už známa na celom svete. V čase prvého zjavenia však ani najlepší znalci dejín o nej nevedeli takmer nič. Jej pôvod je tiež zahalený tajomstvom. Podľa starej povesti, v roku 1158 bola veľká časť Portugalska pod nadvládou moslimov. V jednej bitke boli Arabi porazení portugalskými rytiermi, ktorých viedol Don Concalo Hermingues. Kráľ chcel odmeniť jeho statočnosť, sľúbil, že mu splní čo si bude želať. Don Concalo požiadal o ruku vznešenej zajatkyne Fatimy. Fatima súhlasila, prijala kresťanskú vieru a bola pokrstená menom Ourena. Po svadbe kráľ daroval Don Concalovi mestečko Abdegas, ktoré dostalo podľa nej názov Ourena, dnes Ourém. Ourena však zomrela mladá, jej telesné pozostatky boli prenesené do malej dedinky, v ktorej dal opát neďalekého kláštora postaviť malú kaplnku na počesť Matky Božej. Dedinka sa odvtedy volá Fatima.
13. mája 1917 traja malí pastierikovia 10-ročná Lucia (Lúcia dos Santos), jej 9-ročný bratranec František (Francisco Marto) a jeho 7-ročná sestra Hyacinta (Jacinta Marto) z Aljustrelu pásli stádo ovečiek v Cova da Iria neďaleko Fatimy. Deti nechodili do školy, nevedeli čítať, ale boli úprimné a čisté a mali veľkú lásku k modlitbe ruženca, modlili sa ho denne. Urobili tak aj v ten jasný slnečný deň. Keď sa vrátili k svojim ovečkám a hrám, náhle ich vystrašil silný blesk, preto sa rozhodli rýchlo zahnať stádo domov. Keď však prechádzali popri dube pri ceste uvideli ďalší záblesk a v korunách stromu zažiarila v prenikavom svetle krásna pani, ktorá sa na nich milo usmievala. Lucia sa prvá odvážila pani osloviť: „ Odkiaľ ste?“ Odpoveď znela: „Prichádzam z neba.“ Nasledovala prosba, aby deti prišli na toto miesto trinásteho každý mesiac päťkrát po sebe. Deti prijali pozvanie panej bez váhania a vytrvalo a oduševnene sa snažili splniť všetko o čo ich poprosila, napriek nepochopeniu príbuzných, prenasledovaniu a krutému zastrašovaniu úradných autorít a výsmechu ľudí, ktorí ich označili za luhárov. Po vízii pekla, ktoré im pani ukázala, sa rozhodli obetovať všetko svoje utrpenie, modlitby a sebazápory za duše, ktorým hrozilo zatratenie. Pani im zverila tajomstvá, ktoré chránili a neprezradili ani pod hrozbou smrti. František a Hyacinta zomreli v krátkom čase, tak ako im to pani predpovedala, v roku 2000 boli vyhlásení za blahoslavených pápežom Jánom Pavlom II. Lucia vstúpila do karmelitánskeho kláštora v Coimbre. Zomrela ako vyše 90-ročná v roku 2005. Zjavenia boli oficiálne uznané 13. októbra roku 1930.
Ovocie prijatia Máriinho posolstva
Ľudia prosby panej z Fatimy neprijali dôsledne a predpoveď ďalšej svetovej vojny sa naplnila. Bola krutejšia ako prvá, vyžiadala si tisíce ďalších nevinných obetí a obrovské ľudské utrpenie. Ani po jej skončení nezavládol pokoj. Rusko zaplavilo svojím ateistickým učením Európu, v rozdelenom svete sa obnovuje nepriateľstvo medzi národmi, silnie zbrojenie a hrozba ďalších konfliktov.
Portugalskí biskupi si uvedomujú vážnosť fatimského posolstva a 13. mája roku 1931 zasvätia svoju krajinu Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Druhé zasvätenie uskutočnia v roku 1938. Portugalsko bolo vďaka tomu uchránené od hrôz druhej svetovej vojny a nezasiahol ho ani komunizmus. Pápež Pius XII. (nazývaný aj fatimský pápež, pretože bol za biskupa vysvätený 13. mája 1917) prostredníctvom vatikánskeho rozhlasu zasvätí 13. mája v roku 1942 Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie celý svet a práve v tom roku nastáva v druhej svetovej vojne obrat k postupnej kapitulácii Nemecka.
Po skončení vojny zasväcuje pápež 5. júla roku 1952 Máriinmu Nepoškvrnenému Srdcu Rusko a národy trpiace pod komunistickou nadvládou. Neskôr pápež Pavol VI. na žiadosť biskupov zo 78 krajín sveta zasvätil „ľudský rod“ Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie 21. novembra roku 1964. Následne 13. mája roku 1967, na 50. výročie fatimských zjavení, navštívil Fatimu a modlil sa o pokoj pre Cirkev a pre svet.
Posolstvo Fatimy v dnešných dňoch
Naliehavé výzvy Matky Božej však ostávajú aktuálne dodnes. S plnou vážnosťou sa ich snažil uskutočniť pápež Ján Pavol II., ktorý svoj život úplne odovzdal Panne Márii. Ako kňaz, biskup a neskôr aj ako pápež, prijal heslo: „Totus Tuus! Celý tvoj, Mária!“ Po atentáte dňa 13. mája roku 1981, keď iba zázrakom nezomrel rukou atentátnika po ťažkom zranení, si ešte viac uvedomuje súvislosti medzi touto udalosťou a fatimským tajomstvom. O rok neskôr putuje do Fatimy a ďakuje za záchranu života a zasväcuje svet Panne Márii. Biskupi sveta však v tomto zasvätení s ním neboli spojení, na čo upozorňuje i sestra Lucia, že zasvätenie nebolo uskutočnené podľa želania Matky Božej. Až opätovné zasvätenie sveta 25. marca roku 1984 v spojení s biskupmi sveta je sestrou Luciou potvrdené ako splnenie Máriinho želania.
Následne sme boli svedkami v tej dobe neuveriteľných udalostí, ktoré odštartovali pád socializmu, skončenie „studenej vojny“, pád berlínskeho múru, zjednocovanie rozdeleného sveta, nových medzinárodných vzťahov a postupného napĺňania Máriinho prísľubu, že „Rusko sa obráti“, keď sa aj v Rusku obnovujú zborené chrámy, vracajú sa do nich kňazi a ľudia napriek mnohoročnej tvrdej ateizácii znovu objavujú vieru v Boha a lásku k Matke Božej.
Slovenskí biskupi, kňazi a veriaci sa zasvätili Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie 8. decembra roku 1985 počas osláv 1100. výročia smrti svätého Metoda.
Mária, starostlivá nebeská Matka, verná služobnica Pána, svoju misiu nekončí. Ona najlepšie vie, aké nestále a nepoučiteľné vedia byť ľudské srdcia a že zlo svoj boj nevzdáva. Preto je pripravená prísť nám na pomoc, vždy keď ju o to požiadame, ale aj vtedy, keď si neuvedomujeme ako nebezpečne nás ovplyvňujú nové mylné a nemorálne ideológie, pokračujúci odklon od Boha a odmietnutie milujúceho Srdca nášho Pána a Nepoškvrneného Máriinho Srdca, rozklad rodiny a stupňujúca sa neúcta k životu. Tak ako sa nám prihovárala v Lurdoch a vo Fatime, vyzýva nás k obráteniu a modlitbám v Medjugorji a na mnohých ďalších miestach celého sveta. Mária k nám nehovorí, aby nás strašila trestami, ale aby nám pomohla uvedomiť si čo je v našich životoch nesprávne a ako to môžeme a máme zmeniť. Je tu, aby nám neustále pripomínala nekonečnú Božiu lásku, ktorá nechce stratiť nikoho z nás.
Milovaná Božia a naša Matka, z celého srdca Ťa prosíme, neprestávaj za nás orodovať u nášho Pána, vyprosuj nám milosť obrátenia a ochotu žiť podľa Božej vôle, pomáhaj nám bojovať so zlom v nás i okolo nás a nauč nás neustále rásť v láske a úcte k milujúcemu Božskému Srdcu a k Tvojmu Nepoškvrnenému srdcu.
Použitá literatúra:
Da Fonesca, Gonzaga: Fatima. Mária hovorí k svetu. Košice, Východoslovenské vydavateľstvo 1990. 277 s.