Tento rok 21. októbra slávime v Cirkvi misijnú nedeľu. Misionári navštívia mnohé kostoly. Veriaci sa na misijnú nedeľu usilujú podporiť šíriteľov evanjelia a kresťanov vo vzdialených krajinách misijnou zbierkou. Spoločnosť Božieho Slova na Slovensku dala pred týždňom Cirkvi troch nových diakonov - mladých mužov, ktorí v týchto dňoch začínajú kázať a ohlasovať evanjelium. Jeden z nich, Matej Reiner, sa s nami podelil o svoje dojmy a túžby...
Misionár Matej Reiner SVD (druhý sprava) sa v sobotu 13. októbra stal diakonom.
Matej, rozhodol si sa stať šíriteľom evanjelia. Ako vyzerala tvoja cesta do misijnej spoločnosti?
Keď sa pozriem späť a spomeniem si na čas stredoškolského štúdia, pamätám si iba to, že som nechcel ísť za kňaza, ani do rehole a už vôbec nie do misií. A tak som šiel študovať informatiku. Postupne som si čoraz viac uvedomoval, že ma to veľmi nenapĺňa. Opravoval som počítače a uvedomil som si pri tom, že je potrebné technológie posunúť nabok a venovať sa druhým. Pokiaľ sa všetko potrebné posťahuje a nainštaluje, dá sa diskutovať o mnohých veciach. A vtedy vo mne začala hlodať myšlienka: „Veď počítače môže opravovať každý, ale byť kňazom a venovať sa ľuďom naplno, to sa každému nepodarí." V tomto období som bol aj na jednom výlete v Nitre, kde sme sa počas túlania mestom zastavili v Misijnom dome na Kalvárií a vtedy ma zasiahla jedna myšlienka: „Čo ak je toto tvoja cesta?“ Veľmi som to neriešil, pokračoval som v štúdiu informatiky. Ale keď som zadal do vyhľadávania slovo „povolanie“ alebo „duchovné povolanie“, našlo mi email na misionárov verbistov. Tak sme navzájom začali komunikovať a potom som zostal. Čo to podľa teba znamená, ak sa povie, že niekto má misijné povolanie? Myslím si, že misijné povolanie má v sebe každý pokrstený kresťan. Každý môže byť misionárom tam, kde je. Misiou môže byť príkladný život, nepodvádzanie, alebo venovanie času niekomu, kto to potrebuje. Naša rehoľa je viac otvorená pre misie v zahraničí, kde sa venujeme všetkým, ktorí to potrebujú.
Aký je vzťah misionára Božieho Slova k Svätému písmu?
Tento vzťah by mal byť presne taký, ako hovorí biskup pri odovzdávaní knihy evanjelia pri diakonskej vysviacke: „Dbaj aby si to, čo čítaš veril, čo veríš učil a čo učíš aj uskutočňoval.“ Aj podľa našich konštitúcií máme povinnosť každý deň čítať Sväté písmo a aspoň pol hodinu nad ním meditovať. Misionár sa má nechať prenikať Božím slovom.
Ktorá oblasť je podľa teba tou najťažšou misiou Cirkvi? Najťažšie je podľa mňa žiť podľa evanjelia každý deň práve tam, kde sme. Doma, v škole, v práci… a všade tam, kde sú správne hodnoty nepochopené. Ako je to s mladými misionármi, tebou a tvojimi bratmi v seminári? Túžite cestovať do vzdialených krajín, alebo vnímate skôr potrebu žiť poslanie misionára tu, na Slovensku? V každom z nás je túžba ísť pôsobiť a venovať sa ľuďom v zahraničných misiách. Ale vidíme potrebu ostať aj tu na Slovensku. Keď som sa rozhodol pre Spoločnosť Božieho Slova, ponúkol som Bohu svoje ruky. Vstupoval som s úmyslom: Pane ak ma potrebuješ v zahraničnej misii, pôjdem. Ak ma potrebuješ tu, ostanem. V lete nám prišli misijné určenia. Mojou misijnou provinciou je Slovensko. Ostávam. Je to určite výzva. Pred niekoľkými dňami si sa stal diakonom. Premýšľal si, že by si sa v službe ohlasovania Božieho slova riadil nejakým vlastným programom? Chcem sa snažiť ohlasovať Božie slovo predovšetkým svojím príkladom. Ale rád by som využil aj svoje štúdia z informatiky a chcel by som spraviť aplikáciu so zamysleniami na mobilné telefóny. Je dosť málo času, ktorý tomu môžem venovať a mnoho vecí ešte neviem. Ale verím, že ak bude tento projekt Božou vôľou, tak sa podarí.
V Cirkvi slávime 21. októbra misijnú nedeľu. Čo by si odkázal ľuďom, ak by tvoje slová mohli v ten deň zaznieť vo všetkých kostoloch sveta?
V evanjeliu tejto nedele Ježiš hovorí: „Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých.“ Všetkých nás tak pozýva k vzájomnej službe. Snažme sa nasledovať Kristov príklad a mať otvorené oči jeden pre druhého.