„Čerpala z prameňov spásy“ – toto svedectvo pozýva ku konkrétnym činom. Kde a ako je možné nájsť spásu, dar, ktorý treba rozbaliť a podeliť sa oň s druhými? Náš svet vyzerá ako púšť: vyschnuté duny chýbajúcej viery v Boha a v jeho odpúšťajúcu lásku, nepríjemný vietor, ktorý prináša chudobu a samotu. Rastie nám tu tŕnie a bodľačie – utrpenie a choroby. Na púšti sú však aj oázy, ktoré majú pomôcť prežiť a unaveným priniesť povzbudenie. Je tu pozvánka z neba, aby sme hľadali nové pramienky, malé osvieženia, ktoré pochádzajú z jedného veľkého prameňa. Ten nám vyviera už dvetisíc rokov zo skaly na Golgote – z Ježišovho milujúceho srdca. A napĺňa nádejou pri pohľade na prázdny Ježišov hrob.
Alžbeta Eppingerová
Blahoslavená matka Alfonza Mária, rodným meno Alžbeta Eppingerová, narodená 9. septembra 1814, nám môže byť príkladom, ako tie pramene objaviť a čerpať z nich. Už ako malé dievčatko bola Alžbeta fascinovaná obetavou láskou Ježiša na kríži. Pýtala sa svojej mamy, prečo Ježiš musí trpieť. Mama jej dala jednoduchú, ale pravdivú odpoveď. Na vine je náš hriech. Preto sa Alžbeta rozhodla vzopierať sa hriechu a vydať sa na cestu svätosti.
Alžbeta pochádza z alsaského Niederbronnu, kde vyrastala ako najstaršia dcéra z jedenástich detí. Jej rodičia tvrdo pracovali na poli a ona im pritom pomáhala. Neskôr zakúsila, aké to je, keď človek dlho leží v posteli kvôli chorobe. Počas toho všetkého sa z nej stávala stále viac rozjímavá mystička, ktorá sa snažila celá odovzdať Bohu a túžila po rehoľnom živote. Jej výnimočnú cestu si všimol miestny farár David Reichard, ktorý potom matku Alfonzu Máriu sprevádzal už po celý život. Dôležitú rolu zohral aj štrasburský biskup Räβ, ktorý vytušil, čo mladú Alžbetu čaká. Hoci mala pôvodne namierené k školským sestrám z Rappoltsweiler, biskup Räβ jej vstup do tejto rehole nepovolil.
Kam priniesť vodu spásy?
Alžbeta videla, kam treba priniesť živú vodu spásy. V alsasku nastala chudoba pod vplyvom industrializácie. Krajinu postihli rôzne epidémie, ktoré zobrali mnohým ľuďom ich životy. Na dedinách chýbala lekárska starostlivosť. Ľudia potrebovali posilu vo viere, aby mali odvahu meniť svoje životy podľa Božej vôle. Práve na tejto púšti zakladá Alžbeta v roku 1849 novú oázu, kongregáciu sestier Najsvätejšieho Spasiteľa. Alžbeta sa stáva rehoľnou sestrou, zakladateľkou a predstavenou a prijíma meno Alfonza Mária. Prvotným poslaním kongregácie bola ošetrovateľská služba ľudí nakazených epidémiami, ako aj starostlivosť o chudobné deti poskytnutím teplého obeda. Pri službe chorým nepozerala na vierovyznanie. S rovnakou láskou sa starala o katolíkov, evanjelikov či židov.
Kongregácia sa začala veľmi rýchlo rozrastať z Francúzska cez Nemecko, Rakúsko, až po Slovensko, Ukrajinu, Maďarsko, Indiu, Afriku a Ameriku. V súčasnosti sa sestry venujú rôznym činnostiam, hlavne v oblasti sociálnej, v školstve, v zdravotníctve a službou vo farnostiach. Žiaľ, kongregácia nezostala jednotnou. Ešte počas života zakladateľky došlo k rozčleneniu, čo bolo pre matku Alfonzu Máriu veľmi bolestné. Dnes na základe, ktorý postavila, existujú tri ženské rehole: kongregácia Najsvätejšieho Spasiteľa (spasiteľky), kongregácia Božského Vykupiteľa (vykupiteľky) a tzv. Würzburgské sestry (iba v Nemecku).
Zavŕšenie cesty
Matka Alfonza Mária vstúpila cez bránu smrti do večného života 31. júla 1967 vo veku 53 rokov. Tento rok 9. septembra 2018 bola blahorečená v Štrasburskej katedrále.
Slávnosť jej blahorečenia bola pre mňa nádherným darom a povzbudením. Zúčastnila som sa na nej v čase mojej novicátnej formácie. Na slávnosti sa stretli všetky tri kongregácie, sestry z rôznych krajín sveta. S obrovskou radosťou sme slávili tajomstvo povolania od Boha pre človeka, tajomstvo cesty ku svätosti v živote zakladateľky, ktorá čerpala z prameňov spásy.
sr. Nicole Maria Vannayová