A jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: „Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás!“ Ale druhý ho zahriakol: „Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé.“Potom povedal: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“On mu odpovedal: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.“
Lk 22, 14 – 23, 56
Na Kvetnú nedeľu počúvame v kostoloch Pašie. Je to slávnostná lektúra evanjelia o Ježišovom umučení. Každý evanjelista sa svojským spôsobom usiluje interpretovať ono Ježišovo poníženie. U Lukáša sú Pašie teátrom, v ktorom sa pekelná nenávisť s vypätím všetkých síl zúrivo zahryzne do absolútnej lásky zosobnenej v osobe Ježiša, ale láska ostane napriek krivde kríža láskou.
Pre ľudí je prirodzené, že ak sú nespravodlivo prenasledovaní, bránia sa. Ježiš je Boh a pre neho je prirodzené milovať a odpúšťať. Žije inou logikou, než my. V srdci nosí svojský pohľad na spravodlivosť. Pre neho nie je najdôležitejší poriadok, ktorý treba obnoviť, ale hriešnik, ktorému treba odpustiť. V jeho očiach nie sme ničomníkmi, ktorých treba odstrániť, ale hriešnikmi, ktorých treba zachrániť.
Neprestáva nás milovať ani vtedy, keď sa postavíme proti nemu. Odpúšťa katom, odpúšťa zločincovi na kríži, odpúšťa každému človekovi. Nech táto pravda hlboko zasiahne do srdca každého, kto chce s nami sláviť Veľkú noc.