Poprední muži sa posmievali Ježišovi a vraveli: „Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak je Boží Mesiáš, ten vyvolenec.“ Aj vojaci sa mu posmievali. Chodili k nemu, podávali mu ocot a hovorili: „Zachráň sa, ak si židovský kráľ!“ Nad ním bol nápis: „Toto je židovský kráľ.“ A jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: „Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás!“ Ale druhý ho zahriakol: „Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé.“ Potom povedal: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ On mu odpovedal: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.“
Lk 23, 35b-43
Knihy všetkých štyroch evanjelií sú cestopismi. Učeníci sa pri Jordáne pridávajú k Ježišovi a kráčajú k Jeruzalemu s cieľom dôjsť do jeho kráľovstva. Liturgický rok sa končí a my sme s Pánom Ježišom tiež prešli svoju cestu. Na jej konci je, samozrejme, kríž. Mnohí, čo stoja okolo neho, si myslia, že ak je Ježiš kráľom, mal by sa zachrániť.
Podľa ľudí je pánom len ten, kto vie spasiť sám seba. Tí, čo chcú mať moc, sa obklopujú peniazmi, zbraňami, vplyvom. V snahe byť neohrození sa neraz stanú hrozbou pre iných.
Boh nemôže byť obrazom našich predstáv a komplexov. Ježiš nie je bôžikom stvoreným na náš obraz. Vôbec neprišiel brániť a zachraňovať seba. Je tu, aby zachránil mňa. Vďaka krížu viem, že ak sa chcem zachrániť, nepotrebujem mať božskú moc: stačí, ak s láskou prijmem ľudskú slabosť.