Mexiko bolo do r. 1519 krajinou Aztékov, ktorým vládol cisár Cuauhtemoc, nazývaný Montezuma. Jeho sídlom bolo mesto Tenochtitlan (dnešné México). Aztécke mestá sa stavali okolo pyramídových kamenných chrámov zasvätených rôznym pohanským božstvám. Aztékovia rozvíjali matematiku, astronómiu, filozofiu, umenie, mali lekárov a architektov. Ich civilizácia všetko podriaďovala božstvám, ktorým na uzmierenie prinášali ľudské obete. Dialo sa to veľmi krutým spôsobom a vo veľkom množstve. Napríklad bohovi Quetzalcoatlovi – operenému hadovi – obetovali každý rok niekoľko tisíc obetí, ktorým za živa vyrezali srdce.
Som Nepoškvrnená Panna Mária
V r. 1519 prišli do Mexika španielski dobyvatelia pod vedením kapitána Cortésa a po nich prví misionári. Začali stavať nemocnice, školy a nové kostoly. Aztékovia sa po počiatočnom odmietaní postupne začali odvracať od svojich pohanských praktík a prijímali kresťanstvo. Medzi prvými, ktorí sa dali pokrstiť bol Juan Diego, ktorý sa pôvodne volal Cuauhtlatohuac. Dňa 9. decembra 1531 skoro ráno sa Juan Diego ponáhľal na sv. omšu. Na vŕšku Tepeyac, kde boli ruiny niekdajšieho pohanského chrámu aztéckej bohyne, uvidel očarujúco krásnu mladú ženu. Mala podobu indiánskeho dievčaťa a prihovorila sa mu: „Som Nepoškvrnená Panna Mária, Matka pravého Boha, cez ktorého všetko žije, Pána všetkých vecí, Pána neba a zeme. Je mojím želaním, aby mi tu postavili Boží dom, kde celú svoju lásku, svoj súcit a milosť, svoju pomoc a ochranu chcem preukázať a venovať ľuďom. Som vaša milostiplná Matka, Matka všetkých ľudí, všetkých tých, ktorí ma ľúbia, ktorí ku mne volajú, ktorí majú ku mne dôveru. Tu chcem vypočuť váš plač a vaše starosti, zmierniť a liečiť vaše utrpenie, vašu núdzu a vaše nešťastie.“ Juan Diego ešte v ten deň išiel za biskupom Juanom de Zummarágom, ktorý viedol katolícke misie medzi indiánskymi Aztékmi, a povedal mu o zjavení i o Máriinom želaní. Biskup ho vypočul, ale neveril mu. Sklamaný Juan šiel znovu na miesto zjavenia. Panna Mária sa mu opäť zjavila a zopakovala svoje želanie.
O pár dní neskôr, 12. decembra, Juan neprišiel na miesto zjavení, pretože sa ponáhľal aby privolal kňaza k svojmu chorému strýkovi. Panna Mária sa mu i tak zjavila a keď jej Juan povedal, prečo neprišiel, Mária ho napomenula: „Nič ťa nemá vystrašiť, nič ťa nemá zarmútiť, nič nemá zatemniť tvoju tvár, ani tvoje srdce. Neboj sa tejto nemoci, ani žiadnej inej nemoci, žiadneho trápenia, žiadnej bolesti. Či nie som tu, tvoja Matka? Nie si tu ty, v mojom tieni, pod mojou ochranou? Nie som prameňom tvojej radosti? Nie si v záhyboch môjho plášťa, v mojich rukách? Potrebuješ ešte viac ako to? Nenechaj sa chorobou tvojho strýka znepokojiť, lebo on na túto chorobu nezomrie. Práve teraz, v tomto okamihu je vyliečený.“ Juanov strýko skutočne vyzdravel. Panna Mária sa i jemu zjavila a povedala mu, že si želá byť uctievaná ako „tá, ktorá rozšliapala hlavu kamenného hada.“ Naznačila tak, že zvíťazila i nad pohanským bohom Quetzalcoatlom, dovtedy uctievaným ako „operený had“. Tlmočník to preložil z reči Aztékov do španielčiny ako „Vždy Panna, svätá Mária z Guadalupe“.
Šťastný Juan utekal za biskupom, aby mu znovu predniesol Máriinu prosbu o stavbu kaplnky a hoci ho k biskupovi nechceli pustiť, nenechal sa odradiť. Biskup žiadal Juana, aby mu priniesol dôkaz, že posolstvo je naozaj od Panny Márie. Juan sa Márii pri ďalšom stretnutí posťažoval: „Presvätá Panna Mária, otec biskup mi nechce uveriť a žiada si nejaký znak na potvrdenie zjavenia.“ Mária mu povedala: „Zajtra choď na vŕšok Tepeyac a nazbieraj z kvetov, ktoré tam nájdeš. Zanes ich biskupovi, aby ti uveril.“
Na druhý deň ráno Juan vyšiel na Tepeyac. Bol december a teplota klesla pod nulu, napriek tomu uvidel medzi skalami nádherné kastílske červené ruže, ktoré nikde v Mexicu nerástli. Prekvapený Juan natrhal kyticu sviežich kvetov, uložil ich do svojej tilmy (zástera, ktorú nosia domorodí Indiáni) a ponáhľal sa ku biskupovi. Keď roztvoril tilmu, aby vybral kvety, prítomných čakalo ešte väčšie prekvapenie, na tilme uvideli obraz krásnej mladej ženy oblečenej v červených šatách a modrozelenom plášti posiatom hviezdami. Biskup uveril Juanovi a spolu s ďalšími prítomnými padli na kolená pred obrazom Panny Márie. Tilmu s milostivým obrazom preniesli do katedrály k verejnej úcte. Na určenom mieste postavili kaplnku, ktorú neskôr prestavali na väčší chrám. 26. decembra 1531 biskup Zummarága sám preniesol milostivý obraz do kaplnky. Juanovi Diegovi bola zverená starostlivosť o kaplnku i obraz.
Masové obrátenia
Správa o vzniku obrazu bola napísaná v indiánskej reči „nahualt´“, neskôr v r. 1649 ju do španielčiny preložil Luis de la Vega a okolnosti vzniku obrazu popísal vo svojej Kronike dobytia Nového Mexika aj historik Bernard Díaz de Castillo. O zjaveniach písal v r. 1548 – 1554 i blízky priateľ Juana Diega Don Valeriáno (pôsobil ako sudca a guvernér mesta Méxica). Vplyv milostivého obrazu na miestnych ľudí bol ohromujúci. Tisíce Aztékov prichádzali, aby ho uvideli a pokľakli pred ním. Dávali sa hromadne krstiť, za sedem rokov sa dalo pokrstiť osem miliónov domorodcov. Indiáni sa ochotne zriekali mnohoženstva, čo bolo dovtedy prekážkou prijatia krstu. Stavali sa kostoly, kláštory, školy a nemocnice a onedlho mohlo Mexiko posielať do iných krajín vlastných misionárov, z ktorých mnohí za svoju vieru položili život.
Juan Diego zomrel 30. mája 1548. Na mieste, kde na príkaz Panny Márie natrhal ruže, vytryskol prameň čistej vody. Mnohí chorí boli uzdravení, keď sa z neho napili, alebo sa v ňom vykúpali. Obraz Panny Márie Guadalupskej majú obyvatelia Mexika dodnes vo veľkej úcte a uchovávajú si napriek mnohým ťažkým obdobiam i živú vieru. Na americkom kontinente sa 12. decembra slávi sviatok Matky Božej Guadalupskej.
Zázračný obraz
Prvých sto rokov bol obraz „našej milej Panej z Guadalupe“ vystavený bez akejkoľvek ochrany pred vplyvom počasia a dotykom perí, ružencov i rôznych predmetov, napriek tomu sa nerozpadol. Tilma, do ktorej bol vtlačený, mala pôvodnú životnosť asi dvadsať rokov. Bola vyrobená z vlákien rastliny Maguey, nahrubo spracovaná.
Obraz bol podrobený skúmaniu maliarov a vedcov a výsledky každého výskumu odhalili ďalšie a ďalšie prekvapujúce skutočnosti. Komisia zostavená z maliarov potvrdila, že ani najlepší umelec by nedokázal namaľovať taký nádherný obraz na tak hrubý a nedokonalý materiál. Je vysoký 142 cm, postava Márie má 122 cm. Mária stojí na polmesiaci, podopiera ju anjel s krídlami, okolo nej vyžarujú svetelné lúče.
Na vedeckých výskumoch obrazu sa podieľajú mnohí významní vedci, napr. nositeľ Nobelovej ceny za chémiu Richard Khun (skúmal vzorku maľby), členovia vedeckej skupiny laboratórií NASA Dr. Callahan a prof. Smith (skúmali obraz fotograficky). Člen Kráľovskej španielskej akadémie vied, prof. Torcusto Luce de Tena, zhrnul výsledky skúmania takto: „Podkladom je látka utkaná z vlákien agáve, ktorá vôbec nie je preparovaná. Udržanie látky a farieb na nej po takej dlhej dobe v dobrom stave je nevysvetliteľné! Na látke neboli po presvietení zistené žiadne predbežné kresby, ako to robievajú i slávni maliari. Obraz bol zhotovený priamo a bez opráv. Nedajú sa zistiť žiadne ťahy štetcom. Použitá technika kladenia farieb je v dejinách maliarstva neznáma a nedá sa napodobniť. Ani pôvod farieb sa nedá zistiť. Na obraze niet farbív rastlinného ani živočíšneho pôvodu. Farby na obraze sú stále živé.“ Hviezdy na plášti Panny Márie sú usporiadané v podobných konšteláciách ako hviezdy na nebi nad Mexikom. Američan Coley Taylor uvádza: „Keď sa obraz pozoruje zblízka, ťažko sa dajú hviezdy na plášti pozorovať, ale pri pohľade z diaľky žiaria hviezdy. Pri pozorovaní zblízka má plášť zelenomodrú farbu, zďaleka je tmavomodrý. Ružová farba šiat pozorovaná zblízka je bledá, zďaleka sýtoružová. Keď sa na obraz pozeráme zblízka, má normálnu veľkosť, keď sa od neho vzďaľujeme, obraz sa opticky zväčšuje.“
Tajomstvo v oku Márie
Najpozoruhodnejší objav urobil očný špecialista de Tria Lauoignet. Keď preskúmal silným oftalmoskopom oči portrétu zistil, že v oku Panny Márie sa objavuje postava človeka. Pri podrobnom skúmaní dúhovky oka Panny Márie (bola použitá moderná metóda, ktorá sa využíva pri štúdiu fotografií urobených z umelých družíc) bolo vidno v zreničke oka sediaceho Indiána s dlhými vlasmi, vedľa neho sedí starší človek s bielou bradou (pravdepodobne španielsky biskup), vedľa neho vidieť mladšieho muža (pravdepodobne biskupov tlmočník Juan Gonzales). Uprostred stojí človek v strednom veku v ktorom mnohí identifikujú Juana Diega vo chvíli, keď otvára svoju tilmu aby dal biskupovi červené ruže. Laboratórnym skúmaním Máriinho oka sa zistilo, že sa správa ako oko živého človeka.
Rozvoj úcty k milostivému obrazu
V r. 1545 bol v meste Mexico rozšírený týfus a mesto postihli záplavy. Utopili sa tisíce ľudí. Po modlitbách pred milostivým obrazom Panny Márie voda opadla. V r. 1736 postihla Mexiko ďalšia strašná epidémia. Keď 27. apríla 1736 vyhlásili „našu milú Pani z Guadalupe“ za patrónku Mexika, epidémia prestala. V r. 1709 preniesli obraz do novopostavenej baziliky. V guadalupskej svätyni bol v r. 1848 podpísaný mier, ktorý ukončil vojnu medzi spojenými štátmi a Mexikom.
Dňa 2. októbra 1895 bola Panna Mária Guadalupská korunovaná a pápež Pius X. ju v r. 1910 vyhlásil za patrónku celej Latinskej Ameriky. Pápež Ján XXIII. jej udelil titul Matka obidvoch Amerík. Milostivý obraz Panny Márie Guadalupskej si uctil i sv. Ján Pavol II. pri svojej návšteve Mexika 27. januára 1979. Povedal: „V Guadalupe sa uctieva obraz Panny Márie nenamaľovaný ľudskou rukou. Pútnici si pred týmto naozaj zázračným obrazom pripomínajú slová, ktoré Panna Mária povedala Juanovi Diegovi: Ja, tvoja Matka, som tu. Ty si pod mojou ochranou. Ja som tvoja záchrana. Ty si v mojom srdci. – A tieto slová dnes Panna Mária opakuje každému z nás.“
Spracované podľa internetových zdrojov.