Cisár Karol: Blahoslavený panovník

October 21, 2019

Dňa 21. októbra 2011 bola v bratislavskom Dóme sv. Martina na oltári Svätého kríža inštalovaná prvá relikvia blahoslaveného Karola I. Habsburského na Slovensku. Ďalšie relikvie boli uložené 3. júna 2017 v Piešťanoch v kúpeľnej kaplnke Božského srdca Ježišovho a 21. mája 2018 v opátstve Jasov v kostole sv. Jána Krstiteľa. Dňa 22. októbra 2019 sa koná v bratislavskej katedrále spomienková pontifikálna sv. omša na habsburského panovníka, ktorý sa v tomto chráme modlil pri návšteve Prešporku v júli roku 1918 spolu so svojou manželkou cisárovnou Zitou.

Blahoslavený Karol I. Habsburský, sa narodil 17. augusta 1887 vo Viedni ako prasynovec cisára Františka Jozefa I. Študoval externe na Karlo-Ferdinadovej univerzite v Prahe ekonómiu, právo a históriu. Počas štúdia býval na Hradčanoch. Cisárom sa stal 21. novembra 1916 vo veku 29 rokov. Jeho život bol úzko spätý s dramatickými udalosťami v Európe na začiatku 20. storočia, kedy sa po 700 rokoch vládnutia Habsburskej dynastie zmenila v roku 1918 mapa stredoeurópskeho regiónu. Napriek zložitej politickej situácii si dôsledne zachovával svoju morálnu integritu, s ktorou často narážal na nepochopenie. Jeho plán moderného spolkového usporiadania monarchie prišiel však príliš neskoro.

 

Snaha o mier

Dnes je vnímaný ako príklad štátnika obdareného pravými kresťanskými čnosťami. Ako jediný vtedajší panovník prijal výzvu pápeža Benedikta XV. urobiť všetko pre skončenie Prvej svetovej vojny. V roku 1917 ostro odmietol neobmedzenú ponorkovú vojnu a ponúkol vládam Anglicka a Francúzska uzatvorenie bezpodmienečného mieru. Obnovil ústavný systém a zvolal ríšsku radu. Dňa 16. oktόbra 1918 vydal feredalizačný manifest, o desať dní vypovedal zmluvu s Nemeckom a o deň neskôr menoval poslednú vládu. Následne sa 11. novembra vzdal účasti na štátnych záležitostiach, rozpustil vládu a odišiel na zámok Eckartsau v blízkosti Bratislavy. Do švajčiarskeho exilu odišiel 24. apríla 1919. Smrť prišla nečakane 1. apríla 1922 a našla ho v biednych podmienkach. Cisár umrel po veľkom utrpení na chrípkový zápal pľúc vo veku nedožitých 35 rokov v portugalskom meste Funchal na ostrove Madeira v Altantickom oceáne. Tam je aj pochovaný v kostole Nostra Senhora do Monte (Našej pani na vrchu). Jeho ôsme dieťa, dcéra Elizabeth, sa mu narodila dva mesiace po jeho smrti.

 

Kresťanský spôsob "politického života"

Karol bol od detstva vychovávaný v katolíckej viere. Každý deň sa modlil ruženec, bez ohľadu na čas. Pred každým jedlom predniesol požehnanie. Často sa chodil modliť do súkromnej kaplnky, aby tam pred Najsvätejšiou sviatosťou “premodlil“ dôležité rozhodnutia. Už od mladosti sa jeho život vyznačoval veľkou láskou k Najsvätejšej sviatosti oltárnej a k Božskému Srdcu Ježišovmu. Za svoju životnú úlohu pokladal nasledovanie Krista v láske k národom, ktoré mu boli zverené, v starostlivosti o ne až po obetu vlastného života.

 

Bojoval vo vojne, ktorú nechcel, o ktorej sa s ním, hoci bol ako následník trónu druhým mužom v štáte, nikto neradil. Ako frontový veliteľ robil všetko pre to, aby vojna bola čo najmenej krutá. Zakázal otravné plyny, zakázal zabíjanie vzdávajúcich sa nepriateľov – aj keď nebolo dosť jedla a liekov, nariadil starostlivosť o vlastných aj nepriateľských ranených vojakov.

 

Ako cisár sa úprimne snažil o uzatvorenie mieru, hoci aj bez vojnových ziskov. Nepodarilo sa mu to, ale urobil všetko, čo bolo v jeho silách, aby zmiernil následky konfliktu. Chcel premeniť svoj štát, Rakúsko-Uhorsko na spoločný domov stredoeurópskych národov, preto pripravoval národnostnú a štátoprávnu reformu usporiadania ríše. Keď sa štát rozpadol, odmietol použiť vojsko, aby nevyvolal občiansku vojnu. Nechcel, aby národy, postihnuté už aj tak ťažkými následkami svetovej vojny, prežili nové, ešte väčšie utrpenia.

 

Povesť svätosti

Svedectvo poľského diplomata kniežaťa Lubomirskeho, ktorý vo vyhnanstve vo Švajčiarsku navštívil cisára Karola: „Nemohol som odolať návalu sympatií k tomuto mladému, ťažko skúšanému panovníkovi, ktorý vo chvíli, kedy bola ohrozená hmotná existencia jeho rodiny, hovoril o osobných problémoch ľahostajným tónom a venoval všetku svoju pozornosť pálčivým problémom národov, osudom ktorých sa neprestával zaoberať.“

 

Karolovi stúpenci boli názoru, že mŕtvy z Madeiry je mučeníkom, ktorý zahynul v boji s démonmi modernej doby, s nacionalizmom, fanatizmom, mocichtivosťou, egoistickým materializmom, ako bojovník za spravodlivý mier, za zmierenie národov. Videli v ňom kresťanského panovníka, ktorému sú rovnako drahí všetci poddaní akejkoľvek národnosti. Už v roku 1923 navrhol Wilhelm Miklas, budúci rakúsky prezident, že by Karol ako mierotvorca a mučeník mal byť prehlásený za blahoslaveného. O 26 rokov neskôr vznikla tzv. Modlitebná liga cisára Karola za mier medzi národmi, ktorá si Karolovo blahorečenie kládla za cieľ. V roku 2004 sa proces blahorečenia dovŕšil. Na Slovensku existuje pobočka medzinárodnej Modlitebnej ligy cisára Karola za mier medzi národmi. Tá sa svojou činnosťou snaží podieľať na šírení odkazu bl. Karola Rakúskeho – hľadať a plniť Božiu vôľu v službe pre celosvetový mier.

 

 

 

 

Literatúra:

Milan Novák, Náš arcivévoda, císař a král Karel I. Rakouský, Kartuziánské nakladateství, Brno, 2011.

Homília Mons. Stanislava Zvolenského pri inštalácií relikvie Karola I. Habsburského, 2011.

Foto: wikipedia

Internetové zdroje.

 

 

 

 

 

 

Share on Facebook
Share on Twitter
Please reload

Najnovšie príspevky