V istú sobotu kráčal Ježiš cez obilné pole. Jeho učeníci cestou začali trhať klasy. Farizeji mu povedali: „Pozri, prečo robia v sobotu, čo neslobodno?“ On im odvetil: „Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol v núdzi a keď bol hladný on i jeho družina? Ako vošiel za veľkňaza Abiatara do Božieho domu a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s ním?“I povedal im: „Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu. A tak je Syn človeka pánom aj nad sobotou.“
Mk 2, 23-28
V knihe Genezis sa nachádza báseň o stvorení sveta, ktorá v siedmych strofách opisuje ako povstali nebo a zem. Boh v nej sedem ráz vyslovuje stvoriteľskú formulu. Sedem ráz zaznieva sloveso bará – stvoriť. Tridsaťpäť krát je tam Božie meno Elohim (7x5). Dvadsaťjeden krát objavíme výrazy zem a nebo (3x7). Úplne prvý verš textu má sedem hebrejských slov, druhý verš štrnásť. O niekoľko strán ďalej nachádzame príbeh o patriarchovi Jakubovi, ktorý po zrade svojho staršieho brata a následnom úteku spí nepokojným spánkom s hlavou opretou o kameň. Nevie, nedokáže odpočívať. V noci sa otvára nebo a Jakub vidí Božích anjelov ako zostupujú a vystupujú po stupňoch dole a hore... Rabínska tradícia vraví, že keď anjeli zmizli, stupne, po ktorých schádzali a vychádzali, ostali na zemi. Bolo ich sedem a je to sedem tónov hudobnej stupnice. Biblia sa často vracia k šifre 7. Tá naznačuje krásu, poriadok a harmóniu, ktorú Boh vpísal do svojho stvorenia. Pieseň o stvorení sveta sa v knihe Genezis končí konštatovaním, že táto harmónia nemôže existovať bez oddychu a poklony Stvoriteľovi.
Mnohí ľudia sa tvária, akoby bol odpočinok stratou času a peňazí, zbytočným luxusom, ktorý si nemôžme v dnešnej dobe dovoliť. Nedeľa nie je však náboženským prežitkom. Od 5. októbra roku 1793 zaviedla revolučná vláda vo Francúzsku kalendár, ktorý bol úplne odlišný od kresťanského. Sedemdňový týždeň nahradili desaťdňovým. Letopočet sa viac nepočítal od Kristovho narodenia, ale od vzniku republiky. Revolučný kalendár bol používaný len 12 rokov. Nepriniesol pokrok a prosperitu. Ukázalo sa totiž, že dobytok pracujúci na poliach nepretržitých 9 dní hynul od vysilenia. Odpočinok na siedmy deň je pre živé tvory absolútnou nutnosťou. Skôr či neskôr ho však ľudia spravidla začnú zanedbávať, ak k tomu stratia nadprirodzenú motiváciu.
Zajac pozoroval vranu, ktorá celý deň nehybne sedela na konári stromu. Pýta sa jej: „Mohol by som aj ja celý deň odpočívať ako ty?“ Vrana odpovedá: „Samozrejme. Prečo nie?“ Zajac sa posadí na zem a hľadí do neznáma. Zozadu sa prikradne líška, skočí po ňom a zožerie ho. Aké je poučenie z tejto starej bájky? Poučenie vraví, že odpočívať môže iba ten, kto je dosť vysoko.
Zmyslom siedmeho dňa nie je slepo plniť zákaz pracovať. Siedmy deň, ktorý ti Boh dáva, aby si odpočíval, je znakom toho, že už nie si otrok. Bol si povýšený. Si Boží syn. Prajem vám všetkým, aby ste si dnes i v tomto príjemnom letnom období oddýchli, aby ste sa s tými, ktorých máte radi, tešili z ovocia svojej práce. Prajem vám, aby ste nezabúdali, že odpočinok je nutne spojený s výstupom hore, k tomu, ktorý je darcom a zárukou harmónie. Stvoriteľ totiž vpísal prirodzený rytmus a harmóniu nielen do prírody, ale aj do času, nad ktorým Božie deti vládnu.