V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“
Lk 1, 39-45
Ako vyzerá človek, ktorý je naplnený Duchom Svätým? Keď na Turíce zostúpil Duch Svätý na ustráchaných apoštolov, oni odhodili strach a opatrnosť. S veľkou radosťou vyšli z večeradla a šli medzi ľudí. Tí, keď ich videli, hovorili: „Sú plní mladého vína!“ Z toho vyplýva, že učeníci boli nevšedne, až podozrivo radostní.
Aj Mária bola zatônená Duchom Svätým. Zostúpil na ňu v momente počatia a zapálil v nej veľkú túžbu ísť k ľuďom a hovoriť o tom, čo sa jej stalo. Musela pritom žiariť onou nevšednou radosťou, ktorú dokáže dať jedine Duch Svätý. Na prvý pohľad, na prvé slovo Alžbeta vidí, cíti a rozoznáva, že do jej domu vstúpil Boh. Boh silno vyžaruje a táto žiara sa citeľne dotýka Alžbety aj dieťatka v jej lone. Nemyslime si, že Boh, ktorý prichádza do našich životov, môže byť nenápadný. Zlí duchovia, tí chcú byť nenápadní. Ale Duch Svätý chce žiariť, chce pôsobiť, chce ľudí osloviť, chce cez nás priniesť aj druhým radosť...
Nech na nás zostúpi Duch, ktorý zatienil Pannu Máriu. Zo srdca vám prajem, aby boli prichádzajúce Vianoce sviatkami Otca i Syna i Ducha Svätého.