Pápež František schválil 27. januára dekrét o mučeníctve Božej služobníčky Veroniky Antal, členky františkánskeho svetského rádu i mariánskeho apoštolského hnutia Rytierstvo Nepoškvrnenej (M.I.). Podobne ako Slovenka Anka Kolesárová z Vysokej nad Uhom, aj Veronika Antal položila život pri obrane svojho panenstva.
Veronika sa narodila 7. decembra roku 1935 v dedinke Nisiporesti na území dnešného Rumunska v maďarskej rodine. Pokrstená bola hneď na druhý deň, na slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Meno Veronika dostala na pamiatku sestry svojho otca, ktorá ako mladá náhle zomrela. Od svojej mamy a starej mamy dostala dobrú kresťanskú výchovu, takže už v mladosti vynikala duchom modlitby, mala hlbokú úctu k eucharistii a k Panne Márii.
Ako šestnásťročná vstúpila do Rytierstva Nepoškvrnenej (M.I.). Už vtedy cítila, že chce svoj život naplno odovzdať Bohu. Poprosila o prijatie do Kongregácie františkánskych misijných sestier, ale z dôvodu zrušenia rehoľných inštitútov v Rumunsku nemohla svoju túžbu naplniť. Naďalej hľadala spôsob, ako sa môže celá odovzdať Pánovi. Na základe rady svojho duchovného vodcu vstúpila do františkánskeho svetského rádu a zložila sľub čistoty. Aby mohla prežívať aj charizmu chudoby dokonalejším spôsobom, vybudovala si malú celu pri rodnom dome, v ktorej prežila ostatné roky svojho života.
Každý deň sa zúčastňovala na sv. omši. Keďže v dedinke nemávali omšu každý deň, musela kvôli účasti na nej chodievať až osem kilometrov do dediny, ktorá bola najbližšie. Večer 23. augusta 1958 sa tam vybrala so svojimi kamarátkami, aby sa na druhý deň mohli zúčastniť pontifikálnej sv. omše, pri ktorej mal biskup vysluhovať sviatosť birmovania. Podľa svedectva jednej z jej priateliek, Veronika bola smutná, akoby cítila, čo sa udeje. Po omši, ako vždy, pomáhala v sakristii, potom ju pozvali na obed. Po obede musela Veronika ísť domov sama. Počas cesty domov ju prepadol mladý muž, ktorý sa ju pokúšal znásilniť. Veronika mu rozprávala o svojom sľube čistoty, ktorý nechcela porušiť. Tento mladík ju za to usmrtil. Telo Veroniky sa našlo na druhý deň v poli. V ruke držala ruženec. Súdny lekár vyhlásil: „Blahoslavená je pani, ktorá ťa porodila, lebo si prišla na svet v čistote a aj ako panna odchádzaš z tohto sveta.“ Veronika bola pochovaná 27. augusta 1958.
Po smrti bolo toto dievča medzi ľuďmi, ktorí ju poznali, uctievané ako svätica. K jej hrobu dodnes prichádzajú ľudia prosiac o orodovanie v rôznych situáciách. Bolo zdokumentovaných niekoľko zázrakov, ktoré údajne Veronika vyprosila tým, čo sa k nej utiekali o príhovor.
Proces blahorečenia a svätorečenia Veroniky Antal sa začal v roku 2003. Pri šetrení v kauze beatifikácie vypovedal aj muž, ktorý ju zavraždil. Po smutných udalostiach sa tento zločinec úprimne obrátil. Termín a miesto beatifikácie Veroniky Antal ešte nie sú známe.
Pre kolbeweb.sk spracoval brat Peter Kozma OFM Conv.