Ján stál s dvoma zo svojich učeníkov. Keď videl Ježiša ísť okolo, povedal: „Hľa, Boží Baránok.“ Tí dvaja učeníci počuli, čo hovorí, a išli za Ježišom. Ježiš sa obrátil a keď videl, že idú za ním, opýtal sa ich: „Čo hľadáte?“ Oni mu povedali: „Rabbi – čo v preklade znamená: Učiteľ –, kde bývaš?“ Odpovedal im: „Poďte a uvidíte!“ Šli teda, videli, kde býva, a zostali v ten deň u neho. Boli asi štyri hodiny popoludní. Jeden z tých dvoch, čo to počuli od Jána a nasledovali Ježiša, bol Ondrej, brat Šimona Petra. On hneď vyhľadal svojho brata Šimona a povedal mu: „Našli sme Mesiáša,“ čo v preklade znamená Kristus. A priviedol ho k Ježišovi. Ježiš sa naňho zahľadel a povedal: „Ty si Šimon, syn Jánov, ale budeš sa volať Kéfas,“ čo v preklade znamená Peter.
Jn 1, 35-42
Pred týždňom sme ukončili vianočné obdobie. Ježiš bol pokrstený v Jordáne. Potom zmenil svoj život. Opustil rodinu v Nazarete, zanechal prácu tesára a vydal sa na cestu ohlasovania Božieho kráľovstva, ktorej cieľom je Veľká noc v Jeruzaleme. Na tejto ceste sa okolo neho utvára skupina ľudí, ktorých nazývame jeho učeníkmi. V dnešnom evanjeliu sa ocitáme celkom in media res. Sme pri Jordáne a Ján Krstiteľ zvestuje svojim učeníkom: „Hľa, Boží baránok!“ Dvaja z nich potom Krstiteľa opúšťajú, aby sa stali spoločníkmi veľkonočného baránka, aby sa stali učeníkmi Krista. Sú to Ondrej a ešte jeden učeník bez mena.
Všimni si, že v epizódach Jánovho evanjelia sa pravidelne objavuje učeník, ktorý nemá meno ani identitu. Niektorí v ňom chcú vidieť evanjelistu Jána a majú pravdu, lebo evanjelista skutočne v tomto učeníkovi vidí seba samého. Ale evanjelista chce, aby sa aj ten, kto evanjelium číta, našiel práve v tomto učeníkovi.
Pri Jordáne sa odohráva štart, ktorý nám teraz dovoľuje, aby sme sa aj my nechali vtiahnuť do deja. Evanjelium sa totiž nečíta ako rozprávka bratov Grimmovcov alebo Homérov epos. Ide o slová, ktoré sú veľmi živé. Sú adresované priamo tebe a mne. Evanjelium sa odohráva pred našimi očami. Jeho dej nie je nasmerovaný do minulosti. Nárokuje si meniť súčasnosť. Niektorí ľudia strácajú veľa času a síl rozborom biblických textov, ktorý je zameraný na dokazovanie, že ide o historicky pravdivé epizódy alebo sa zameriavajú na odkrývanie vecí, o ktorých sa v evanjeliu nehovorí. Pri čítaní evanjelia nie je však dôležité, či epizódy presne opisujú historické momenty. Nie je ani dôležité, či apoštol Peter nosil kravatu alebo motýlika. Evanjelium počúvaš a čítaš len vtedy, keď sa staneš jednou z jeho postáv. Inak by to bola úplne zbytočná kniha. Franz Kafka hovorí:
„Ak nás kniha, ktorú čítame, nezobudí ako úder do hlavy kladivom, prečo ju vlastne čítame? Dobrý Bože, veď môžeme byť šťastní, aj keby sme knihy nemali. Knihy, ktoré by nás rozveseľovali, by sme si napísali kedykoľvek aj sami. Ale knihy, ktoré potrebujeme, sú tie, čo na nás padnú ako nešťastie – tie, čo nás hlboko znepokoja ako smrť niekoho, koho sme milovali viac než seba samých, ktoré nás znepokoja ako samovražda. Kniha musí byť ako rezadlo, ktoré prekrojí ľadové more v našom vnútri“.
Skutočne, akonáhle naberáš odvahu vykročiť s Ježišom na cestu, ocitneš sa vo veľkých rozpakoch. Ježiš kladie prekvapivé otázky, na ktoré nevieš reagovať. Hovorí o veciach, ktoré sa ťažko chápu. Postaví ťa do situácií, v ktorých sa ti budú zdať jeho požiadavky prehnané. Nahnevá ťa i sklame, lebo nebude vždy zdieľať tvoje postoje. Občas budeš počuť z jeho úst tvrdé slová. Všetko sa bude meniť, možno dostaneš i nové meno. Budeš zároveň svedkom ohromných znamení jeho moci, svedkom veľkej múdrosti a dobroty, svedkom neopakovateľných chvíľ jeho modlitby. Budeš svedkom Božej pokory, Božej slávy a Božej lásky...
V cieli cesty – pri Baránkovej večeri – neznámy učeník prvýkrát charakterizuje seba samého slovami: „učeník, ktorého Ježiš miloval". V ten večer, keď Ježiš umýval učeníkom nohy a lámal chlieb, keď sa obetoval a prijal kríž, vtedy učeník pochopil, že Ježiš ho vždy veľmi miloval, že ho stále miluje a navždy ho bude milovať... Jeho identita je: „učeník, ktorého Ježiš miloval". Nie je nič presnejšie a výstižnejšie, čo by tento človek dokázal sám o sebe povedať. Milý neznámy učeník, prajem ti, aby cesta k Veľkej noci, na ktorú dnes s Ježišom vykročíš, bola dobrodružstvom, ktoré ťa privedie k tej istej životnej skúsenosti.