Ján hlásal: „Po mne prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi. Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým.“ V tých dňoch prišiel Ježiš z galilejského Nazareta a Ján ho pokrstil v Jordáne. Vtom, ako vystupoval z vody, videl otvorené nebo a Ducha, ktorý ako holubica zostupoval na neho. A z neba zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“
Mk 1, 7-11
Bethabara - miesto, kde kázal Ján Krstiteľ.
Jordán je blatistý potok, ktorý sa zďaleka nepodobá na európske veľtoky ani na egyptský Níl. V regióne, cez ktorý tečie, má ale dôležitú úlohu, lebo je hranicou Zasnúbenej zeme. Na jeho dolnom toku neďaleko Mŕtveho mora sa nachádza miesto, ktoré je geograficky najnižšie položeným bodom našej planéty. Volá sa Bethabara a stojí tam malý pravoslávny kostolík o ktorom sa traduje, že je vybudovaný na mieste, kde krstil Ján Krstiteľ. Tu prekročil Izrael pod vedením Jozueho hranice Zasnúbenej zeme. Kostolík je však postavený na východnom brehu rieky, teda mimo územia Izraela. Kto chcel byť teda Jánom pokrstený, musel Zasnúbenú zem opustiť, vyjsť z nej a znova do nej rituálne vstúpiť cez vodu. Jánov krst je symbolické gesto pokánia, ktoré naznačuje zmenu života. Poukazuje však i na to, že zem, ktorej sa Izraeliti kedysi zmocnili a kráľovstvo, ktoré založili, nie je definitívnym cieľom ich putovania. Definitívne kráľovstvo nastolí Mesiáš, ktorý už už prichádza. Ján preto volá po pokání a obrátení. Treba zmeniť život, prispôsobiť ho Božej vôli a Božiemu zákonu. Mesiáš je totiž nový Jozue, ktorý očistí Boží ľud a nastolí kráľovstvo spravodlivosti a pokoja. Podľa Jána i mnohých iných to má byť udatný bojovník, ktorý vyhubí hriešnikov. Ostanú iba spravodliví, tí, čo žijú podľa Zákona (preto všetci po Jánových kázňach robia pokánie).
Bethabara - kostolík na východnom brehu Jordánu.
Čo si o tom myslí Boh? Boh prichádza a chce prijať Jánov krst. Je to na prvý pohľad nepochopiteľné. Mesiáš je spravodlivý a nepotrebuje robiť pokánie. Ale on, keď sa postaví do radu medzi hriešnikov, hovorí: „Patrí sa, aby sme urobili, čo je spravodlivé.“ Čo je vlastne spravodlivé? Zákon daný Mojžišom predsa krst nevyžaduje... Podľa Ježiša je spravodlivé postaviť sa na stranu hriešnikov. To je novinka, ktorá vyráža dych. Musí ju rozchodiť aj tak veľký teológ a svätec, akým je samotný Ján Krstiteľ.
V skutočnosti tento Boží postoj nie je nový. Na počiatku dejín spásy použil Boh taktiež raz vodu na očistenie zeme od hriechu. Celá zem zažila niečo ako krst. Bolo to pri potope sveta. Po nej Boh povedal: „Už nikdy viac..." Ján Krstiteľ musí pochopiť túto Božiu myšlienku. Boh nechce viac smrť hriešnika. Nechce odsudzovať, hubiť, a trestať biedne deti Adama, medzi ktorými nikto nie je na satanov jed imúnny.
Preto sa v tomto momente Ježišovho vstupu do Jordána zjavuje holubica – vtáčik, ktorý priniesol Noemovi do korába olivovú ratolesť. Toto je symbol Božieho Ducha, ktorým je Ježiš naplnený, Ducha, v ktorom pôsobí Mesiáš: „Nebude kričať ani hlučne volať, nebude počuť na ulici jeho hlas. Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí." Evanjelium hovorí aj o Božom hlase, ktorý zaznieva z neba – to je klasický rabínsky spôsob na vyjadrenie toho, čo si Boh o konkrétnej veci myslí: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie." Bohu sa toto konanie páči, schvaľuje ho. Priznáva sa k Ježišovi ako k svojmu Synovi.
Bethabara - kresťania si obnovujú krstné sľuby.
V Jánovom evanjeliu Krstiteľ ukazuje na Ježiša a volá – hľa, Boží baránok. Kristus je baránok, nie tiger. Neprišiel hriešnikov zúrivo roztrhať. Stojí na ich strane do takej miery, že v istom zmysle zažíva pri Jánovom krste aj on sám niečo ako obrátenie. Ježiš nie je hriešnik. Predsa však po svojom krste aj on radikálne mení svoj život. Zanecháva rodný dom v Nazarete, opustí svoje tesárske remeslo... Začína dávať dokopy skupinu učeníkov a kráča smerom k Jeruzalemu. Začína sa cesta k Veľkej noci, v ktorej bude Boží baránok pokrstený svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. To bude definitívne nastolenie kráľovstva spravodlivosti a pokoja. To bude konečné skoncovanie s hriechom, ktorý poškvrňuje Boží ľud.
Dnes začíname nový liturgický cyklus. V nedeliach, ktoré sú pred nami, vykročme s Kristom na túto novú cestu a staňme sa aj my Ježišovými spoločníkmi a učeníkmi.