V štýle Bohorodičky

Svätý Maximilián hovorieval, že k podstate vianočného tajomstva sa najväčšmi priblížime, ak o ňom budeme uvažovať z pohľadu Bohorodičky. Vedel, že ovocím správneho prežívania vianočných dní je srdce naplnené pokorou, láskou a vďačnosťou. Presne také srdce nosí v hrudi Nepoškvrnená. Toto srdce horí láskou, ktorá sa skláňa k človeku v jeho najväčšej slabosti.

Citlivosť na ľudskú núdzu

Pokora, ktorá charakterizovala Božiu Matku, robila srdce sv. Maximiliána neuveriteľne citlivým na ľudskú núdzu. Svätec, ktorý čerpal zo žriedla pokory pri jasličkách nášho Pána, bol i napriek vlastnej chudobe veľmi solidárny s ľudskou biedou. Tento rozmer tvoril významnú súčasť jeho apoštolátu. Mesačník Rytier Nepoškvrnenej, ktorý založil a vydával, nebol iba prostriedkom k evanjelizácii na poli médií, ale aj prostriedkom pôsobenia v oblasti sociálnej a charitatívnej služby. Maximilián Kolbe si kládol za cieľ vychovávať človeka podľa vzoru Nepoškvrnenej, aby sa stával lepším a citlivejším na všetky potreby svojich blížnych.

V mesačníku aj v neskôr založenom denníku poukazoval otec Kolbe na boľavé problémy vtedajšej doby a často bil na poplach a burcoval srdcia i svedomie ľudí. V mene Nepoškvrnenej vyzýval k čo najúčinnejšej pomoci núdznym, v ktorých videl Krista položeného v chudobných jasliach. Maximilián pranieroval márnivosť, plytvanie, vykorisťovanie a necitlivosť sŕdc. Bojoval za mravnosť vo verejnom i súkromnom živote, vyzýval ku kresťanskému usporiadaniu verejných záležitostí a k hospodárstvu, ktoré bude založené na spravodlivosti, čestnosti a láske. Takmer v každom čísle jeho Malého denníka boli pertraktované sociálne problémy.

Nielen slová

O tom, že v prípade Rytiera Nepoškvrnenej či Malého denníka nešlo iba o slovný boj, ale o konkrétnu pomoc núdznym, svedčí aj skutočnosť, že filiálka Malého denníka vo Varšave mala špeciálny dobročinný referát, ktorý viedol jeho rehoľný spolubrat Klaudiusz Grochocki. Okrem tlačovej kampane v denníku v prospech chudobných tu každodenne prijímali najodkázanejších, ktorým pomáhali peňažnými príspevkami, jedlom alebo poskytnutím tzv. obedového bonu, za ktorý sa mohli najesť v jedálni Kri-kri, ktorá spolupracovala s redakciou.

Keď uchádzačov o pomoc rapídne pribúdalo, Malý denník začal užšie spolupracovať s Diecéznou charitou. Denník podporoval i významnú iniciatívu otca Trzeciaka, farára farnosti sv. Antona, ktorý organizoval vydávanie bezplatných obedov pre chudobnú vysokoškolskú mládež. Obedy platili firmy, ktoré si zadávali inzerciu a reklamu na stránkach Malého denníka. Každý rok organizovala redakcia vianočnú besiedku pre chudobné deti z Varšavy a okolia. V roku 1938 pri takejto besiedke bratia rozdali okrem iných darčekov a sladkostí aj 800 kg cukríkov.

Vianoce s 1500 Židmi

Otec Kolbe bol s niekoľkými spolubratmi po prvý raz uväznený krátko po začatí Druhej svetovej vojny. V deň Nepoškvrneného Počatia Panny Márie v roku 1939 boli však všetci prepustení. Po návrate do Niepokalanowa otvorili 12. decembra 1939 dvere ich kláštora pre 1500 Židov. Boli to vyhnanci zo západných oblastí Poľska, ktoré Nemci začlenili do Tretej ríše. Po udalostiach, pri ktorých ich nacisti olúpili o majetok aj o ľudskú dôstojnosť, pocítili Židia v Niepokalanowe cez Vianoce lásku betlehemského dieťatka prostredníctvom prijatia a pomoci rehoľníkov.

Napriek tomu, že sami bratia minoriti žili v Niepokalanowe vo veľkej biede, pre utečencov varili každý deň aspoň teplú polievku, hoci často z nemali dosť ani pre seba. Delili sa so Židmi aj o svoje oblečenie, zriekali sa dreva, aby im mohli darovať kúsok tepla. Brat Łukasz Kuźba, jeden z tých, čo sa vtedy o Židov starali, hovorí vo svojom svedectve, ako ho v predvečer odchodu z kláštora oslovila zástupkyňa týchto nevšedných hostí, pani Zając. Povedala mu: „Zajtra máme opustiť Niepokalanów. Bolo nám tu dobre, lebo obyvatelia kláštora nám preukázali mnoho láskavosti a dobré srdce. Vždy sme cítili, že je s nami ktosi blízky. Boli sme tu zahrnutí dobrotou...“

„O čom si rozmýšľala, Nepoškvrnená, keď si kládla po prvý raz Božie dieťa na seno? Keď si ho vinula do plienok, túlila si si ho k srdcu a sýtila si ho zo svojich pŕs? Aké pocity zalievali tvoje srdce? Dobre si vedela, kto je toto dieťa, lebo proroci ho ohlasovali a ty si ich lepšie chápala ako všetci farizeji a zákonníci. Duch Svätý ti dával neporovnateľne viac svetla, ako všetkým iným dušiam dohromady. Okrem toho, koľko tajomstiev o ňom zjavil ten Boží Duch, ktorý žil a pôsobil v tebe, iba tvojej nepoškvrnenej duši! Už pri zvestovaní ti Najsvätejšia Trojica jasne predstavila prostredníctvom anjela svoj plán vykúpenia a čakala na tvoju odpoveď. Určite si si už vtedy uvedomovala, s čím súhlasíš a koho Matkou sa stávaš. A hľa, on teraz leží pred tebou v podobe slabého nemluvňaťa. Aké pocity pokory, lásky a vďačnosti museli vtedy napĺňať tvoje srdce, keď si hľadela na pokoru, lásku a vďačnosť vteleného Boha voči tebe! Naplň prosím aj moje srdce tvojou pokorou, tvojou láskou a tvojou vďačnosťou.“

(Z textov sv. Maximiliána)

Najnovšie príspevky
Najčítanejšie príspevky
Archív
Odporúčame
Rubriky
Sledujte nás
  • Facebook Basic Square
  • Twitter Basic Square
  • Google+ Basic Square

Rytierstvo Nepoškvrnenej

Námestie sv. Františka 4

841 04 Bratislava

Slovensko

Tel.  +421 910 842 499

e-mail:  rytierstvoneposkvrnenej@gmail.com

Dielo sv. Maximiliána

IBAN: SK05 3100 0000 0042 2002 0300

Ochrana osobných údajov

  • YouTube Social  Icon
  • Facebook Social Icon
  • Instagram Social Icon

© 2017  Rytierstvo Nepoškvrnenej. Created by Booyah.sk