Keď mestá a dedinky prikryje tma Štedrého večera a na nebi sa zajagá prvá hviezdička, takmer v každom dome vidieť pri vianočnom stromčeku postavený betlehem. Z domu do domu chodieva skupinka prezlečených chlapcov – jasličkárov, ktorí hrajú betlehemských pastierov, alebo nesúc betlehem vyspevujú vianočné koledy. O polnoci sa davy ľudí zo všetkých strán v bledom mesačnom svetle ponáhľajú do chrámu. Ich obuv vŕzga na primrznutom snehu – idú na Polnočnú. V kostole je pri jasličkách sv. omša. Odkiaľ pochádza tento zvyk? Stavanie betlehema i polnočná sv. omša majú svoj pôvod už v trinástom storočí. Ich tvorcom je sv. František z Assisi.
Giotto, Assisi: Jasličky v Greccio.
Deň Božieho narodenia bol preňho vždy dňom výnimočnej radosti. „Ak by som poznal cisára – hovorieval často – prosil by som ho, aby vydal rozkaz rozhadzovať v tento deň zrno všetkým vtáčikom, lastovičkám zvlášť, a aby každý, kto má na dvore zvieratká, dal im na pamiatku Kristovho narodenia v stajni viac krmiva ako zvyčajne. Želal by som si tiež, aby všetci boháči tohto sveta prijímali v tento slávnostný deň pri svojom stole chudákov!“
V Greccio žil istý Giovanni Velit, Svätcov priateľ. On mu tam na bývanie podaroval vŕšok porastený stromami. Keď tam sv. František v období Narodenia Pána roku 1223 prebýval, dal si zavolať tohto pána a povedal mu: „Počúvaj, chcel by som spolu s tebou sláviť sviatky Božieho narodenia. Mám takýto plán: v lese okolo našej pustovne nájdeš jaskyňu a do nej umiestníš jasle naplnené senom. Treba tam tiež priviesť vola a osla, presne ako v Betleheme. Kiežby som raz mohol na vlastné oči uvidieť, ako Božie Dieťatko ležalo v stajničke, ako sa Pán vydal na potulku a núdzu z lásky k nám všetkým!“
Giovanni ochotne zadosťučinil tomuto prianiu a keď svätý otec František dostal povolenie Apoštolskej stolice, o ktoré poprosil, vybudoval s pomocou bratov oltár a pozval ľudí bývajúcich v okolí. O polnoci prišli početné skupiny ľudí s pochodňami v rukách a bratia so zapálenými sviecami obklopili jaskynku. Začala sa sv. omša. „Keď bolo odspievané evanjelium, – hovorí očitý svedok Tomáš z Celana, – František vystúpil v diakonskom rúchu. Svätec sa postavil pred jasličky s povzdychom, celý hlboko preniknutý ohňom zbožnosti a žiariaci vnútornou radosťou a jeho hlas sa vzniesol ponad dav ľudí poučujúc ho o tom, kde treba hľadať najvyššie dobro. S nevýslovnou sladkosťou hovoril o Dieťatku Ježišovi, o veľkom Kráľovi, ktorý na seba prijal ľudskú podobu, o Kristovi z Dávidovho mesta. A vždy vtedy, keď mal vypovedať meno Ježiš, vnútorný plameň jeho srdca mu priniesol na pery slová: Dieťa z Betlehema – výraz, ktorý v jeho ústach naberal osobitný tón. Stál pred davom ľudí ako Boží baránok v celej svätosti svojej obety. Keď sa pobožnosť skončila, všetci sa vracali domov so srdcom preplneným nebeskou radosťou“.
Bola to prvá Polnočná pri prvých betlehemských jasličkách, aké si ľudia postavili. Synovia sv. Františka nasledujúc svojho serafínskeho otca rozšírili tento milý spôsob uctievanie Dieťatka Ježiša do celého sveta.
Text napísal sv. Maximilián Mária Kolbe v decembri roku 1922. Na fotografii dole je sv. Maximilián (štvrtý zľava) obklopený svojimi spolubratmi počas slávenia Vianoc v Niepokalanowe.
