Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“ Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“ Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene.Jn 20, 19-31
Apoštola Tomáša označujeme za „neveriaceho“. Myslíte, že neveril Ježišovi? Tomáš mu veril tak, ako ostatní apoštoli. On neveril učeníkom. Predstavuje človeka, ktorý chce veriť, ale nepresvedčili ho slová a skutky kresťanov. Tomáš nás učí, že na koláči, ktorým je kresťanstvo, je šľahačka, ovocie, poleva... ale kdesi v strede je to, čo robí koláč koláčom, čiže to, čo robí kresťanstvo kresťanstvom.
V niektorých západných krajinách si ľudia mysleli, že jadrom kresťanskej viery je láska k blížnemu. Cirkev sa tam stala charitatívnou organizáciou. Inde sa sústredili na školy, umenie, kultúru. Lenže kresťanstvo im tam rýchlo mizne a nahrádza ho islam, ezoterika a iné veci. Cirkevný otec Tertulián pred takmer dvetisíc rokmi definoval, že jadrom toho, čo nazývame kresťanstvo, je viera vo vzkriesenie Krista, viera v to, že je medzi nami živý.
Každý, kto príde na nedeľnú liturgiu, má prežiť tomášovský zážitok: vstúpiť a stretnúť tu živého Krista, ktorý naše zhromaždenie pozdravuje: „Pokoj vám!“. A potom nech všetko a všetci zmiznú. Prichádza chvíľa, pri ktorej sa zdá, že Ježiš prišiel iba kvôli mne. Obracia sa na mňa a hovorí: „Poď sem, priblíž sa, dotkni sa ma...“ Tomášova skúsenosť vo večeradle nemá zmyslovú povahu. On sa Ježiša pravdepodobne fyzicky nedotkol. V nedeľnom zhromaždení jednoducho okúsil jeho živú prítomnosť. Doteraz Ježišovi nikto nepovedal: „Boh môj!“ Tomáš je prvým, kto takto uveril v Pána Ježiša.
Ak pochopíme, že jadrom našej viery je prítomnosť živého Krista a budeme ju tak prežívať, každý, kto medzi nás príde, odíde domov ako veriaci.