Ježiš vošiel do ktorejsi dediny, kde ho prijala do domu istá žena, menom Marta. Tá mala sestru menom Máriu, ktorá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slovo.Ale Marta mala plno práce s obsluhou. Tu zastala a povedala: „Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!“Pán jej odpovedal: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme.“
Lk 10, 38-42
Minulú nedeľu sme počuli príbeh o Samaritánovi. Ten bol Ježišovou vzburou voči tomu, k akému vzťahu s Bohom viedli ľudí farizeji a zákonníci. Po akom vzťahu s nami túži Boh? Lukášovo evanjelium je rozprávaním o Božej návšteve. Na začiatku svojho evanjelia nazýva Ježiša „návštevou z výsosti“. V Ježišovi sa zjavuje Boh, ktorý chce byť očakávaný, prijatý, chce požívať tvoju dôveru, lásku, pozornosť.
Dnes Ježiš vchádza do domu v Betánii. Vieme, že hosťa by mal privítať muž, hlava rodiny, ako to spravil Abrahám, keď sa ujal svojej „návštevy z výsosti“. Ježišovými hostiteľkami sú ženy. Podľa vtedajších zvykov by nemal také pozvanie prijať. Všimnime si, že Mária „sedela pri jeho nohách“. To značí, že bola jeho učeníčkou. Iní rabíni učeníčky nemali. Hovorievali, že lepšie je Bibliu spáliť, ako ju dať do ruky ženy. Ježiš v túžbe po našej dôvernej blízkosti nepozná hranice. Ak nejaká existovala, prekročil ju. Ak nejaká existuje, vytvárame ju my, nie on. Ako rozpoznáme, že je medzi nami a ním prekážka? Narazíme na ňu, ak robíme dobro, ale znervózňuje nás to. Porovnávame sa s druhými, kritizujeme ich... Napokon sa unavíme, vyhoríme. Exorcisti hovorievajú veľmi aktívnym kňazom: „Diabol ti bude pomáhať, ak tým docieli, že kvôli práci dáš Ježiša vo svojom živote na vedľajšiu koľaj!“
Treba si uvedomiť vzácnosť chvíle, ktorú žijeme. Ten, čo „vychádza z výsosti“ nám už sedí v obývačke. Čaká nás práca, veľa dobrej práce. Ale ešte predtým, ako sa do nej dáme, prekročme hranicu, kvôli ktorej je zatiaľ Ježišova túžba po našej blízkosti nenaplnená.