Beauraing, malé valónske mestečko v belgickej provincii Namur, bolo do novembra 1932 miestom, ktoré nebolo známe ničím mimoriadnym. Ľudia žili svoje bežné životy, netušiac, že práve toto nenápadné mesto si Boh vybral, aby im odovzdal svoje posolstvo.
Večer, 29. novembra, išli žiačky miestnej kláštornej školy 14-ročná Andrée Degeimbreová, jej 9-ročná sestra Gilberte, 15-ročná Fernande Voisinová a jej 11-ročný brat Albert na stretnutie s Gilberte Voisinovou, ktorá sa zdržala v škole. Aby si skrátili čakanie, vošli do malej Lurdskej jaskynky pred kláštornou záhradou. Malý Albert sa zadíval na železničný násyp, ktorý viedol popri kláštornej záhrade a zrazu v úžase zvolal: „Pozrite, pani oblečená v bielom kráča po moste!“ Dievčatá sa pozreli, kam ukazoval a uvideli žiariacu postavu Panej v bielych šatách, kráčala vo vzduchu, nohy jej zahaľoval oblak. Rehoľná sestra, ktorá im otvorila, nič nevidela, ale Gilberte Voisinová, ktorá im vyšla naproti, postavu v bielom tiež uvidela.
Počas nasledujúcich týždňov sa Pani s deťmi stretávala obyčajne v záhrade kláštornej školy, pri kríku hlohu vedľa jaskynky. Keď sa objavila, deti padali na kolená a i keď často dopadli na ostré kamene, neboli zranené. Opisovali ju ako krásnu Pani v bielom rúchu s rukami zopätými v modlitbe, s lúčmi svetla okolo hlavy. Postupne sa k deťom pridávali čoraz početnejšie skupinky ľudí. Podľa svedectva mnohých, deti s Paňou rozprávali hlasmi, ktoré zneli inak, oveľa milšie a ľúbeznejšie ako pri bežných rozhovoroch. Nereagovali na popálenie sviečkami ani na svetlo, ktorým im svietili do očí, aby tak vyskúšali, či extázu iba nepredstierajú. Zjavenia trvali od 29. novembra 1932 do 3. januára 1933. Pani deťom opakovala vetu: „Modlite sa, modlite sa veľa.“ 2. decembra sa jej Albert spýtal: „Ste Nepoškvrnená Panna?“ Pani sa usmiala, prikývla a zdôraznila: „Buďte vždy dobrí.“ 28. decembra Pani oznámila, že čoskoro sa s deťmi stretne posledný raz. Na druhý deň Fernande videla Máriu obklopenú lúčmi, keď rozopäla ruky, na Máriinej hrudi žiarilo zlaté srdce. Takto sa Mária deťom zjavila ešte niekoľkokrát. Dňa 1. januára požiadala Gilberte Voisinovú: „Modli sa stále.“
V posledný deň zjavení sa okolo detí zhromaždil veľký zástup (asi 35 000 ľudí), deti sa modlili ruženec. Po dvoch desiatkoch štyri deti padli na kolená, Fernande plakala, pretože ona Máriu nevidela. Mária povedala Gilberte: „Chcem obrátiť hriešnikov.“ Ku Andrée sa obrátila so slovami : „Som Božia Matka, Kráľovná nebies. Modli sa neustále.“ Tieto slová sú považované za hlavné posolstvo Máriiných zjavení v Beauraingu. Fernande zostala v slzách kľačať. Odrazu počula zvuk, podobný zahrmeniu, pri kríku hlohu uvidela ohnivú guľu. Neskôr i mnohí z prítomných ľudí potvrdili, že počuli zvuk a videli záblesk. Vtedy aj Fernande uvidela Máriu, ktorá sa jej spýtala: „Miluješ môjho Syna?“ Fernande odpovedala: „Áno.“ Mária sa pýtala znovu: „Miluješ ma?“ „Áno“ zopakovala Fernande. Mária ju požiadala: „Tak sa obetuj pre mňa.“ Mária zažiarila mimoriadnym jasom, rozopäla ruky a deti opäť uvideli jej zlaté srdce. Deti si neskôr založili rodiny, posledná z vizionárok, Gilberte Degeimbre, zomrela 10. februára 2015 ako 91-ročná.
Cirkev k udalostiam v Beauraingu zaujala veľmi odmietavý postoj. Miestny kňaz, páter Lambert, sa nimi odmietol zaoberať a biskup nariadil aby nikto z kňazov na miesto údajných zjavení nechodil. Až v r. 1935, keď biskup z Namuru Thomas-Louis Heylen menoval komisiu na vyšetrovanie zjavení, sa postoj Cirkvi zmiernil. Vo februári 1943 jeho nástupca, biskup André-Marie Charue, vydal dekrét, ktorým schválil verejnú úctu k Panne Márii z Beauraingu. Oficiálne bolo zjavenie uznané v júli 1949. Bol vydaný dokument, ktorý potvrdzuje mnohé zázraky a uzdravenia na mieste zjavení a list kléru, v ktorom sa píše: „So všetkou vážnosťou potvrdzujeme, že Kráľovná nebies sa zjavila deťom v Beauraingu v zime 1932 – 1933, aby nám ukázala vo svojom materinskom Srdci naliehavú výzvu k modlitbám a prísľub jej mocného príhovoru za obrátenie hriešnikov.“ Na žiadosť Panny Márie bola vybudovaná svätyňa, dnes známa ako svätyňa Panny zlatého srdca, a Beauraing sa stal pútnickým miestom, ako potvrdil aj sv. Ján Pavol II., keď pri svojej návšteve Beauraingu 18. mája 1985 povedal: „Toto miesto sa stalo dôležitým centrom mariánskych pútí a privilegovaným miestom modlitby a duchovnej obnovy.“ Každý rok 22. augusta, na sviatok Panny Márie Kráľovnej, sa v Beauraingu koná medzinárodná púť.
Spracované podľa internetových zdrojov.