Sv. Maximilián Mária Kolbe celý svoj život vnímal ako službu Nepoškvrnenej, ako poslanie. Usiloval sa, aby dogma o jej nepoškvrnenom počatí bola vtelená do života ľudí. Potvrdením toho je list, ktorý píše svojmu provinciálovi, pátrovi Kornéliovi Czuprykazovi, z misie v Japonsku: „Sedem storočí sme bojovali, aby bola uznaná pravda o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie a tento boj sa zakončil ohlásením dogmy aj zjavením Nepoškvrnenej v Lurdoch, teraz je rad na druhú časť dejín: zasiatie tejto pravdy do duší, a to do všetkých duší, ktoré sú a budú, až do skončenia sveta.“
Nech sa vyplní vôľa Nepoškvrnenej!
Otec Kolbe často hovoril: „Všetko pre Nepoškvrnenú!" Veľakrát išiel spať dosť neskoro, niekedy po polnoci, po ťažkých dňoch, len aby sa dostalo potrebnej úcty Panne Márii. Všade bol s ňou. Keď študoval v Ríme, založil Rytierstvo Nepoškvrnenej (1917), aby pomohol hriešnikom k obráteniu a zveril ich aj seba pod jej ochranu. Keď vycestoval na misie do Japonska, podobne ako v Poľsku, túžil aj na Ďalekom východe postaviť „mesto“ ku cti Panny Márie. Vieme, že takéto „mestá" či „záhrady" Nepoškvrnenej vznikli nielen v Poľsku v roku 1927 či v Japonsku v 30-tych rokoch 20. storočia, ale neskôr aj v Brazílii a v USA. Tento Svätec nikdy nepozeral na materiálne veci, na peniaze... Všetky svoje túžby a sväté vnuknutia nosil v srdci a predkladal ich v modlitbe Nepoškvrnenej, aby z nich ona sama vybrala to, čo bude chcieť – čo je osožné, aby bolo oslávené Ježišovo srdce.
Svätec sa videl v Nepoškvrnenej a predstavoval ju bratom ako „náš ideál“ – vzor predovšetkým v plnení Božej vôle. Mária sa pre Maximiliána natoľko pripodobnila Bohu a identifikovala sa s nim, že sa nebál používať aj tento výraz: „Nech sa vyplní vôľa Nepoškvrnenej!“ Bol totiž hlboko presvedčený, že Mária pri slovách „Nech sa mi stane podľa tvojho slova“ odovzdala (prispôsobila) svoju vôľu Božej vôli. Preto povzbudzoval svojich bratov, aby sa nebáli hovoriť a používať tento výraz: „Nech sa stane tak, ako chce Nepoškvrnená!“ – lebo ona vie najlepšie, čo je správne. Ak sa pozrieme spätne na dielo, ktoré vznikalo skrze sv. Maximiliána a na jeho život, môžme konštatovať, že Nepoškvrnená ho nikdy nesklamala. Vo všetkom jej patril a jej sa odovzdával. Jej meno bolo neustále v jeho srdci, v myšlienkach a na jeho perách. Dokonca zaviedol v Niepokalanowe zvláštny pozdrav: bratia sa zdravili menom „Mária".
Vrchol lásky stvorenia, ktoré sa obracia k Bohu
Pre sv. Maximiliána bola Panna Maria polárnou hviezdou, ktorá mu ukazuje smer cesty v živote. Nepoškvrnenú mal rád ako svoju Mamičku, vytvoril si k nej ozaj krásny a hlboký synovský vzťah... Keď rozjímal nad jej životom, pýtal sa často: „Kto si, Pani? Kým si Nepoškvrnená?" – v jeho poznámkach nachádzame nielen tieto otázky, ale aj odpovede. V jednom zo svojich článkov z augusta 1940 napísal: „Nepoškvrnená je vrcholom lásky stvorenia, ktoré sa obracia k Bohu. Je to bytie bez škvrny hriechu. Je celá krásna, je celá Božia. Ani na chvíľu sa jej vôľa neodklonila od Božej vôle. Dobrovoľne vždy patrila Bohu. Práve v nej sa odohráva zázrak zjednotenia sa Boha so stvorením. Nebeský Otec jej ako svojej Neveste zveruje svojho Syna, Syn vstupuje do jej panenského lona a stáva sa jej dieťaťom. Duch Svätý v nej formuje zázračné Ježišovo telo a zostáva v nej, prebýva v nej a preniká ju tak, že právom jej patrí aj titul „Nevesta Ducha Svätého.“
Maximilián Kolbe veril, že Nepoškvrnená dostáva od Otca všetky poklady a ona ich potom rozdeľuje komu chce, v akej chce miere. Jeho program by sa dal zhrnúť do týchto slov: „Skrze Nepoškvrnenú!" Tento naoko jednoduchý program svätec vtelil nielen do svojho duchovného (asketického, mystického) života, ale odráža sa to aj v jeho horlivej apoštolskej činnosti – skrze Nepoškvrnenú zápasil neustále o duše ľudí pre Božie kráľovstvo.
Pri jednej príležitosti nazval Maximilián Pannu Máriu „Bielym rebríkom“. Píše: „Boh nám dal tento biely rebrík a chce, aby sme po ňom došli až k nemu, alebo čo viac, aby nás ona sama pritúlila na svoje prsia a zaniesla až k Bohu...“ Potom dodáva, že toto všetko sú len porovnania, ale skutočnosť, aká je Nepoškvrnená, je oveľa krajšia a vznešenejšia.
Prameň istoty
Raz, keď sa ho pýtali, odkiaľ berie takú istotu a dôveru v moc Nepoškvrnenej, odpovedal poukázaním na náuku Cirkvi a skúsenosť františkánskej duchovnej školy, v ktorej vynikajú osobnosti ako sv. Anton Paduánsky, sv. Bonaventúra, bl. Ján Duns Scotus, bl. Rajmund Lullo, Bartolomej z Pizy či sv. Bernardin zo Sieny.
Panna Mária sa často vo svojich zjaveniach predstavuje ako „Nepoškvrnené počatie“. tak to bolo v roku 1830 v Paríži keď sa zjavila sv. Kataríne Laboure, aj o pár rokov neskôr (1858) v Lurdoch, pri zjavení sv. Bernadete Soubiru. Nepoškvrnená pri týchto zjaveniach pozývala k pokániu, obráteniu a k modlitbe svätého ruženca. Pre Maximiliána tieto zjavenia neboli cudzie. Vnímal preto Pannu Máriu ako sprostredkovateľku Božích milosti, ako tú, ktorá oroduje za chorých na duši či na tele, aby boli uzdravení. Tieto zjavenia zanechali veľmi silnú stopu na jeho osobnej spiritualite, preto nie je nič zvláštne, že bol presvedčený o tom, že Nepoškvrnená, ktorá je stále naplnená Duchom Svätým, ktorý ktorý si v nej urobil príbytok, sa zúčastňuje aj na vykúpení celého ľudstva (Spoluvykupiteľka) a je tou, ktorá pomáha rozdeľovať všetky nám potrebné milosti. Otec Kolbe vo svojom „akte odovzdania sa Nepoškvrnenej" napísal: „Kde ty vstúpiš, tam vyprosuješ milosť obrátenia a posvätenia, lebo cez tvoje ruky na nás zostupujú všetky milosti z Najsvätejšieho Srdca Ježišovho“.
Zavŕšenie života s Máriou
Dnes už máme k dispozícii veľa životopisov sv. Maximiliána. Každého z nás osloví na jeho živote možno niečo iné, ale určite sa každý s obdivom zahľadí na tohto svätca, keď číta svedectvo o jeho posledných chvíľach v koncentračnom tábore, o hladovom bunkri a jeho heroickom rozhodnutí darovať svoj život, aby mohol(i) žiť iný(í). Maximilian, syn Panny Márie, je ochotný obetovať všetko, aby zachránil život človeka... Túži zachrániť nielen fyzický ale aj duchovný život, dušu človeka... Ak sa zamyslíme nad jeho príbehom s Máriou, nepochybujeme, že na túto vzácnu a veľmi ťažkú dramatickú chvíľu života ho pripravila práve ona. Sv. pápež Ján Pavol II. dňa 7. júna 1979, keď navštívil koncentračný tábor, povedal: „Na tomto strašnom mieste, ktoré prinieslo smrť štyrom miliónom ľudí z rôznych národov, páter Maximilián Kolbe prežil duchovné víťazstvo, ktoré je podobné tomu Kristovmu, keď dobrovoľne išiel na smrť za svojho brata“.
Vieme, že Panna Mária vo Svätom písme nehovorí veľa, ale jeden z jej známych výrokov si sv. Maximilián zapamätal dobre: „Urobte všetko, čo vám povie!“ – a napokon Ježiš vraví: „Kto je môj brat, moja sestra, moja matka?“ – je ním ten, kto plní Božiu vôľu. Na inom mieste zasa čítame o prikázaní lásky a o darovaní života... Škola Panny Márie priniesla v živote sv. Maximiliána dobré a kvalitné ovocie. Tak ako sa ona vedela obetovať a zriekať svojich výhod, aj Maximilián sa to naučil. Tak ako Mária vedela udalosti a slová Ježiša prechovávať v srdci a premýšľať nad nimi, tak aj sv. Maximilián nepremárnil čas, rozjímal nad tým, čo je Bohu milé a nechal sa viesť Nepoškvrnenou. Napokon tak, ako Mária zostala Bohu a svojim prisľúbeniam verná aj pri kríži, pri hrobe, dokonca i po Synovej smrti... podobne aj rytier Nepoškvrnenej – sv. Maximilián, je verný tomu, čo sľúbil ako dieťa, keď si vybral v zjavení bielu aj červenú korunu. Bol po celý život verným Bohu a jeho Matke, verným až po smrť v hladovom bunkri...
Dnes sa otec Kolbe môže stať aj pre nás sprievodcom v poznávaní a uctievaní si nepoškvrnenej Panny Márie. Skúsme si ešte raz vypočuť jeho známe slová: „Nepoškvrnená je náš ideál! Jej chceme byť podobní a dovoliť jej, aby ovládla naše srdce a celé naše bytie, aby ona žila a pôsobila v nás a skrze nás, aby ona milovala Boha naším srdcom... Aby sa cez ňu srdcia našich blízkych otvorili a aby ona kraľovala vo všetkých srdciach. Toto je náš cieľ (ideál)!"
Blahoželanie sv. Maximiliána adresované Panne Márii:
Prajem ti, aby si sa čo najskôr a čo najdokonalejším spôsobom zmocnila mňa a ja teba; aby som bol naozaj čím skôr, neobmedzene, bez podmienok, úplne a nenávratne celý tvoj a ty moja. A napokon ti želám, aby si takto získala každé srdce, ktoré bije na tomto zemskom povrchu, na celom svete a to čím skôr, čím skôr...