Terézia z Lisieux sa vo svojej knihe Rady a spomienky prihovára ženíchovi Panny Márie slovami: „Svätý Jozef, ako ťa milujem! Ako rada myslím na tvoj jednoduchý, ponížený život! Ako rada myslím na to, že aj ty si žil z viery ako my! Vidím ťa v nazaretskom domčeku s Ježišom a Máriou celkom zaujatého prácou pre nich. Zdá sa mi, že ťa vidím, ako hobľuješ, občas si utrieš čelo a ponáhľaš sa dokončiť načas prácu, aby si ju mohol dodať zákazníkom. Hoci si býval s Božím Synom, tvoj život plynul celkom obyčajným tokom, lebo Ježiš nerobil zbytočné zázraky. V tvojom živote sa všetko dialo ako v našom. A koľko strasti, námah, nebezpečenstiev v ňom bolo! Veru by sme sa divili, keby sme vedeli, čo všetko si musel pretrpieť.“
Bartolomé Esteban Murillo, Svätá rodina
Malá svätica vo svojej modlitbe veľmi pekne vystihla obraz sv. Jozefa, ochrancu Panny Márie a vychovávateľa malého Ježiška, ktorému sa stal pestúnom a z ľudského pohľadu náhradným otcom. Bola mu zverená krásna ale náročná úloha. Boh mu zveril najcennejšie bytosti – svojho Syna a jeho matku Máriu, aby ich sprevádzal pozemským životom a vytvoril s nimi rodinu, ktorá bude vzorom pre všetky ľudské rodiny, prvú malú Cirkev. V tom je poslanie sv. Jozefa výnimočné. Skromný tesár z Nazaretu to však nemal ľahké. Aby dokázal splniť svoje poslanie, musel sa oprieť predovšetkým o hlbokú vieru.
Príbeh lásky Jozefa a Márie
Už na začiatku spoločného života s Máriou je jeho láska k nej podrobená ťažkej skúške – Mária, čisté krásne dievča, ktorému úplne dôveruje, čaká dieťa a Jozef vie, že to dieťa nie je jeho. Aké bolestné sklamanie musel zažiť, no i keď si nevedel vysvetliť prečo sa to stalo, chcel ju chrániť, keď sa rozhodol prepustiť ju potajomky, aby ju nevystavil potupe a nebezpečenstvu ukameňovania, ktoré jej podľa vtedajších zákonov hrozilo (Mt 1, 18-19). Keď ale dostane vysvetlenie prostredníctvom anjela o tajomnom Máriinom materstve, ochotne prijíma svoju výnimočnú úlohu a od tejto chvíle podriaďuje celý svoj život Božiemu Synovi a Márii (Mt 1, 20-24). Pre nich znáša všetky svoje úzkosti, utrpenia, námahy, im venuje svoju starostlivosť, svoje sily, skromný majetok i čas. Úplne zabúda na seba, zrieka sa svojich túžob a názorov, celkom sa podriaďuje Ježišovým záujmom a jeho dielu.
Mária mu jeho lásku opätuje svojou láskou a oddanosťou. Vydáva sa s ním na namáhavú cestu do Betlehema, zažívajú spolu necitlivé odmietanie pri hľadaní ubytovania a Jozef je prvým svedkom narodenia Ježiška. Počuje jeho prvé nadýchnutie a má tú česť ako prvý spolu s Máriou vziať ho do náručia. Prekvapený a očarený vidí, ako sa pred malým Ježiškom skláňajú jednoduchí pastieri i vznešení mudrci. (Lk 2, 1-20; Mt 2, 1-12) Hneď po ich odchode však zažíva veľký strach o život Božieho Dieťaťa a jeho matky a uteká s nimi do Egypta, aby ich ochránil pred vražedným besnením kráľa Herodesa. (Mt 2, 13-18). Po Herodesovej smrti sa na výzvu anjela, poslušne vracia s Ježiškom a Máriou do Nazareta a prežije s nimi krásny a čistý život, naplnený prácou a starostlivosťou o Svätú rodinu. Odmenou mu je Máriina láska, Ježišova poslušnosť a oddanosť a skutočnosť, že môže žiť v ich blízkosti a nakoniec zomrieť v ich náručí.
Kult sv. Jozefa
Kult sv. Jozefa nebol v prvých storočiach Cirkvi známy, pretože v tom čase sa slávila iba pamiatka mučeníkov. V 8. storočí uvádzajú spomienku na sv. Jozefa koptské kalendáre. Slávila sa 20. júla. Vo Fuldskom martyrológiu z 10. storočia je ako deň úcty ku sv. Jozefovi uvedený 19. marec. Z 13. storočia pochádza ofícium na počesť sv. Jozefa (Bruselský kódex). Sviatok sv. Jozefa propagovali františkáni, najmä sv. Bernardín Sienský. Dátum 19. marec má pravdepodobne svoj pôvod v ľudových slávnostiach venovaných remeselníkom, krajčírom, obuvníkom, umelcom, maliarom, básnikom a hudobníkom.
O rozšírenie úcty ku sv. Jozefovi sa veľmi zaslúžila sv. Terézia z Avily, obnoviteľka rehole karmelitánov. Ona sama bola jeho veľkou ctiteľkou. Pápež Sixtus IV. povolil jednoduchý sviatok sv. Jozefa, Gregor XV. ho v roku 1621 povýšil na prikázaný sviatok. Pius IX. vyhlásil sv. Jozefa za patróna celej Cirkvi. Pápež Lev XIII. odporúčal zase venovať celý mesiac marec úcte sv. Jozefa. Jeho nástupca Pius X. schválil aj verejné litánie ku sv. Jozefovi.
Sviatok sv. Jozefa je v Kódexe kánonického práva uvedený medzi prikázanými sviatkami. Biskupské konferencie však môžu po predchádzajúcom schválení Apoštolskou stolicou niektoré z prikázaných sviatkov zrušiť. Slovenská konferencia biskupov prijala všetky prikázané sviatky okrem sviatku sv. Jozefa. Jozefovi však u nás patria až dva liturgické dni. Okrem 19. marca si ho pripomíname i 1. mája, ako patróna robotníkov.
Sväté písmo nazýva Jozefa človekom spravodlivým (Mt 1, 19). Je to asi jeho najvýstižnejšia charakteristika. Bol však i človekom hlbokej viery, poslušný Božím výzvam, ochotný dôsledne ich splniť. Svojou skromnosťou, čestnosťou a pracovitosťou je vzorom pre každého z nás. „Keď obdivujeme Jozefovu vieru a poslušnosť, prosme ho, aby sme aj my mali silnú, neochvejnú vieru a boli poslušní Cirkvi, ktorej ochrancom je tento svätec.“ (Úcta k svätému Jozefovi. Trnava, Spolok sv. Vojtecha 2010, s. 15)
Litánie ku sv. Jozefovi nám predkladajú jeho ďalšie krásne charakteristiky, keď ho vzývame ako preslávneho potomka Dávidovho, svetlo patriarchov, ženícha Božej Rodičky, šľachetného strážcu Panny, starostlivého ochrancu Kristovho, hlavu slávnej rodiny, milovníka chudoby, príklad robotníkov, ozdobu domáceho života, ochrancu panien, oporu rodín, útechu ubiedených, nádej chorých, patróna umierajúcich, postrach zlých duchov a ochrancu svätej Cirkvi.
K tebe sa utiekame, svätý Jozef, vo svojich súženiach a prosíme o pomoc teba i tvoju nevestu. S dôverou voláme k tebe, aby si nás ochraňoval. Pre lásku, ktorá ťa spájala s nepoškvrnenou Pannou, Božou Rodičkou, a pre otcovskú nežnosť, ktorou si objímal Božie dieťa Ježiša, zhliadni na dedičstvo, ktoré svojou krvou nadobudol Ježiš Kristus a svojou mocnou podporou prispej nám na pomoc v našich biedach. Ty, starostlivý ochranca Svätej rodiny, stráž vyvolené pokolenie Ježiša Krista, odvracaj od nás, láskavý otec, všetku nákazu bludu a hriechu. Pomáhaj nám z neba, mocný náš ochranca, v boji s mocnosťami temnosti; a tak, ako si dieťa Ježiša vyslobodil z veľkého nebezpečenstva života, obhajuj aj svätú Božiu Cirkev pred nepriateľskými úkladmi a pred každým protivenstvom a nás všetkých prijmi do svojej trvalej ochrany, aby sme podľa tvojho príkladu a s tvojou pomocou mohli viesť svätý život, nábožne umrieť a v nebi dosiahnuť večnú blaženosť. Amen.
Pápež Lev XIII.
Použitá literatúra:
Úcta k svätému Jozefovi. Trnava, Spolok sv. Vojtecha 2010. 85 s.
Direktórium o ľudovej zbožnosti a liturgii. Trnava Spolok sv.Vojtecha 2005. 302 s.