Kňazstvo je láskou Ježišovho Srdca

June 18, 2019

Kardinál Mikuláš Kuzánsky (1401 – 1464) mal raz zvláštny sen. Videl, ako sa v malom starobylom kostolíku modlilo viac ako tisíc rehoľníčok s rukami doširoka rozpätými, dlane smerovali nahor, nie aby prijímali, ale aby odovzdávali. Vo svojich slabých dlaniach niesli mužov, ženy, kráľov a cisárov, mestá a krajiny. Na rukách jednej z nich spoznal sám seba, zreteľne videl škvrny svojej duše a svojho života. Videnie ho vystrašilo. Spoločníčka, ktorá ho sprevádzala mu povedala: „Teraz vidíte, ako sú podopieraní a nesení hriešnici, ktorí napriek svojim hriechom neprestali milovať Boha“. „Ale čo s tými, ktorí už nemilujú?“ spýtal sa kardinál. Náhle uvidel ako sa v krypte kostola modlia ďalšie sestry, tieto však mali tých za ktorých sa modlili vo svojich srdciach. Tak mu bolo odhalené akú moc majú modlitby a obety duchovných matiek.

Pán Ježiš povedal: „Žatva je síce veľká, ale robotníkov je málo; proste teda Pána žatvy, aby poslal robotníkov do žatvy!“ (Mt 9,37-38) Pápež Benedikt XVI. túto Pánovu evanjeliovú výzvu rozvinul na stretnutí s kňazmi a diakonmi vo Freisingu: „Volanie, ktoré pochádza z Božského Srdca, si musí vždy nájsť cestu do srdca človeka. (...) Prosiť o to Pána žatvy predovšetkým znamená v prvom rade sa za to modliť, naliehať na jeho Srdce a hovoriť: ,Prosím, urob to! Prebuď ľudí! Roznieť v nich nadšenie pre evanjelium a daj im radosť z neho! Daj, nech spoznajú, že evanjelium je poklad  nad všetky poklady a každý, kto ho objavil, musí ho odovzdávať ďalej!´“  

 

V súčasnom svete je zjavná kríza viery. Pri hľadaní spôsobov, ako ju prekonať, zohráva veľkú úlohu vnútorná obnova kňazov. Tu má veľký význam takzvané „duchovné materstvo pre kňazov“. Duchovnou matkou sa môže stať každý, kto sa rozhodne dobrovoľne obetovať svoje modlitby, práce, životné ťažkosti a skúšky, chorobu i utrpenie Bohu za kňazov, za ich posvätenie a vytrvanie v ich neľahkom povolaní. Všetci, ktorí sa rozhodnú obetovať sa pre „duchovné materstvo pre kňazov“, ženy i muži, rehoľníci i laici, majú zároveň účasť na univerzálnom materstve Panny Márie, ktorá je ako matka večného Veľkňaza aj matkou všetkých kňazov.

Veľké matky

Poznáme veľa krásnych príkladov, kedy modlitby a skryté obety duchovných matiek pomohli k mnohým obráteniam a vzbudili nové duchovné povolania.       Matka sv. Augustína, sv. Monika je žiarivým príkladom, keď sa telesná matka stala i duchovnou matkou svojho syna. Augustín ako 19-ročný stratil vieru a žil hriešnym životom, ktorý Moniku veľmi trápil. No nestrácala nádej a vytrvalo a trpezlivo prosila za synovo obrátenie. Ako obetu za to priniesla všetko svoje vnútorné utrpenie a bola vypočutá. Sv. Augustín o nej napísal: „Z lásky ku mne preliala viac sĺz, ako kedy preliali matky pri telesnej smrti svojich synov. Počas deviatich rokov som sa nachádzal v priepasti a v temnote bludu. No táto zbožná vdova vo svojich modlitbách neprestávala za mňa vytrvalo prosiť teba, Pane. (...) Moja svätá matka ma nikdy neopustila. Svojím telom ma porodila pre časný život a srdcom ma porodila pre život večný. Za to, čím som sa stal, a za to, čím som, vďačím svojej matke!”

Každé kňazské povolanie vychádza z Božieho Srdca, ale prechádza cez srdce matky!

sv. Pius X.

Eliza Vaughanová (1810 – 1853) pochádzala z prísnej protestantskej rodiny Rolls. Po svadbe s plukovníkom Johnom Francisom Vaughanom prestúpila na katolícku vieru z presvedčenia. V domácej kaplnke sa denne hodinu modlila za duchovné povolania vo svojej rodine. Z jej 13 detí sa šiesti synovia stali kňazmi, dvaja rehoľníkmi. Z piatich dcér sa štyri stali rehoľnými sestrami. Deti svoju matku sprevádzali keď sa starala o chorých a chudobných a učili sa tak obetavosti. Každodenná svätá omša a modlitba v rodinnej kaplnke bola takou samozrejmosťou ako hry a šport. Najstarší syn Herbert sa stal arcibiskupom Westminsteru, zakladateľom misijnej spoločnosti St. Joseph´s Missionary Society of Mill Hill a kardinálom.

Kňazské dielo

Pred 120 rokmi začal Pán Ježiš v súkromných zjaveniach odhaľovať svoj plán obnovy kňazstva ženám zasväteným Bohu v kláštoroch i vo svete. Zveril im takzvané „Kňazské dielo”. Jednou z prvých duchovných matiek tohto diela je blahoslavená Maria Deluil Martinyová. Vyznáva: „Obetovať sa za duše je pekné a veľké! No obetovať sa za duše kňazov … je také pekné, také veľké, že by sme na to potrebovali tisíc životov a tisíc sŕdc!”  Zomrela mučeníckou smrťou ako 43-ročná, jej posledné slová boli: „To je za dielo, za kňazské dielo!”

 

Blahoslavená Alessandrina da Costa (1904 – 1955) bola zdanlivo chorým, bezmocným dievčaťom. No svojou obetou dokázala zmeniť osud kňaza, ktorý bol na ceste k zatrateniu. Ježiš jej ukázal istého kňaza a prosil ju, aby sa obetovala za jeho dušu a obrátenie. Alessandrina trpela za jeho hriechy a prosila: „Nie, do pekla nie! Ponúkam sa za neho ako obeť … tak dlho, ako len budeš chcieť!” O niekoľko mesiacov porozprával kňaz, ktorý viedol vo Fatime duchovné cvičenia, spovedníkovi Alessandriny zvláštnu príhodu. Na cvičeniach sa zúčastnil skromný muž, ktorého príkladné správanie priťahovalo pozornosť ostatných. V posledný večer muž dostal srdcový záchvat. Stihol sa vyspovedať a prijať sväté prijímanie a zmierený s Bohom zomrel. Podľa mena to bol kňaz, za ktorého sa Alessandrina tak oduševnene obetovala.

 

Belgičanka Berthe Petitová (1870 – 1943) tiež zaplatila svoju „cenu” za sväto žijúceho kňaza. Túžila po rehoľnom živote. No na radu spovedníka sa s ťažkým srdcom rehoľného povolania zriekla, aby sa postarala o rodičov. Prosila však, aby obetu rehoľného povolania mohla darovať za aspoň jedného sväto žijúceho kňaza. Jej obeta bola prijatá. Boh jej vo zvláštnom videní ukázal črty toho kňaza a Berthe sa s ním o 15 rokov neskôr skutočne stretla. Bol ním abbé Louis Decorsant. V čase Berthinej obety bol právnikom a chcel sa oženiť. Náhle však jasne pocítil, že sa má stať kňazom. Bolo to take silné, že ihneď všetko zanechal a odišiel na teologické štúdiá. Neskôr s Berthe spolupracoval a pomáhal jej uskutočňovať jej poslanie. Berthe, často chorá a trpiaca, sa stala “zmiernou dušou” zvlášť za kňazov, ktorí opustili svoje povolanie.

 

Sv. Terézia z Lisieux (1873 – 1897) už vo svojich 14 rokoch pochopila, že aj jej povolaním je stať sa duchovnou matkou kňazov. Počas púte do Ríma spoznala mnohých kňazov a uvedomila si, že napriek svojmu vznešenému povolaniu sú len slabými ľuďmi: „Ak svätí kňazi … dávajú svojím správaním najavo, že nevyhnutne potrebujú modlitbu, čo môžeme povedať o tých, ktorí sú vlažní?” V liste sestre Céline píše: „Žime pre duše, buďme apoštolmi, zachraňujme najmä duše kňazov. Modlime sa, trpme za nich a v posledný deň nám bude Ježiš vďačný.” Boh prijal jej túžbu. Predstavenú kláštora požiadali dvaja seminaristi, aby ich zverila do modlitieb niektorej karmelitánky. Predstavená odovzdala ich mená Terezke a Terezka túto úlohu s radosťou prijala. Po Terezkinej smrti sa Maurice Belliére stal kňazom a misionárom a Adolphe Roulland po kňazskej vysviacke pôsobil ako misionár v Číne.

 

Sv. Pápež Ján Pavol II. si uvedomoval ako veľmi sú potrebné modlitby obetavých duchovných matiek. Za jeho pontifikátu bol vo Vatikáne 13. mája 1994 otvorený klauzúrny kláštor, v ktorom sa sestry modlia a obetujú za sv. Otca a za Cirkev. Každých päť rokov túto úlohu prevezme iné rehoľné spoločenstvo. Ako prvé ňou boli poverené sestry klarisky zo šiestich rôznych krajín. Matka predstavená vtedy povedala: „Keď som sem prišla, našla som povolanie v mojom povolaní: ako klariska obetovať svoj život za Svätého Otca. Tak to cítili aj moje spolusestry.”

 

 

Večný Otče, obetujeme Ti dnes každú našu prácu, modlitby a všetko, čo dnes naplní náš deň, v spojení s utrpením Pána Ježiša Krista, Tvojho milovaného Syna za požehnanie našich duchovných otcov. Prosíme Ťa, vypočuj ich dobré úmysly, za ktoré sa modlia a daruj im všetky milosti potrebné k ich svätosti.

 

 

 

 

 

 

 

 

Spracované podľa:

Eucharistická poklona za posvätenie kňazov a duchovné materstvo. Trnava, Spolok sv. Vojtecha 2009. 44 s.

   

Share on Facebook
Share on Twitter
Please reload

Najnovšie príspevky