Apoštol Tomáš je mnohým z nás veľmi blízky. Podobne ako on, sme často neistí a zmätení. Vo svete, v ktorom sa za skutočné považuje iba to, o čom sa môžeme presvedčiť, čo môžeme uvidieť a čoho sa môžeme dotknúť, sa i my trápime rôznymi pochybnosťami a neschopnosťou uveriť. Boh prichádza na pomoc aj nám. Niekedy neváha urobiť aj viditeľný zázrak.
Eucharistia – najkrajší Ježišov dar – je nádhernou, veľmi tajomnou sviatosťou. Je nad naše sily pochopiť, ako je možné, že veľký Boh sa môže skrývať v malom a jednoduchom kúsku chleba, alebo v kvapke vína. Svedkami eucharistického zázraku sa stávame pri každej svätej omši, keď sa v okamihu premenenia tajomne mení podstata chleba a vína na Telo a Krv Pána Ježiša, čo dokážeme prijať iba prostredníctvom viery. Napriek tomu Boh nielen v minulosti, ale i dnes dáva ľuďom viditeľné znamenie pre posilnenie viery, keď v mimoriadnych prípadoch premení hostiu na mäso a víno na krv, tak, aby to bolo možné rozpoznať ľudskými zmyslami a lekársky preskúmať.
Mladý ohlasovateľ viery v Eucharistiu
Taliansky laik Carlo Acutis (3. 5. 1991 – 12. 10. 2006) sa rozhodol pomôcť všetkým, ktorí majú problém uveriť v skutočnú prítomnosť Pána v Eucharistii. Vytvoril webovú stránku na ktorej popísal eucharistické zázraky z celého sveta. Vynikal čistým a radostným životom, mal veľkú lásku a úctu k Eucharistii a pevnú vieru v skutočnú prítomnosť Ježiša v nej. Bolo mu ľúto, že mnohí ľudia si nedokážu uvedomiť, že Pán na nich v tejto sviatosti túžobne a s láskou čaká: „Možno ľudia ešte stále poriadne nepochopili, že Ježiš je prítomný medzi nami so svojím telom, ako to bolo počas jeho pozemského života medzi jeho priateľmi. Ak by sme nad tým skutočne poriadne premýšľali, nenechávali by sme ho takého osamoteného vo svätostánkoch, zatiaľ čo on nás s láskou očakáva, aby nám pomohol a podržal nás počas našej životnej púte.“
Na zdokumentovaní eucharistických zázrakov pracoval Carlo s radosťou napriek ťažkej chorobe – leukémii, ktorej vo veľmi mladom veku podľahol. Hovorieval: „Ježiš je láska. A čím viac sa budeme živiť Eucharistiou, v ktorej je skutočný Boh so svojím telom, krvou, dušou a božstvom, tým viac budeme schopní milovať. (...) Eucharistia nás osobitným spôsobom pripodobní Bohu, ktorý je láska.“
Najstaršie svedectvá o eucharistických zázrakoch
Zázrak z Lanciana (Taliansko, provincia Chieti) z roku 750 je jedným z najstarších Eucharistických zázrakov uznaných v katolíckej Cirkvi. Baziliánsky mních z kláštora sv. Legonziana (dnes kláštor sv. Františka z Assisi) trpel veľkými pochybnosťami o skutočnej prítomnosti Pána Ježiša v premenenej hostii. Počas sv. omše pri slovách premenenia sa chlieb zmenil na živé mäso a víno na živú krv. Dojatý kňaz ich s úctou ukázal všetkým prítomným a s pokorou uznal a oľutoval svoje pochybnosti. Relikvie sú doteraz v pôvodnom stave. Krv sa rozdelila do piatich hrudiek rôznych tvarov, ktoré spolu vážia presne toľko ako každá samostatne a toľko ako akákoľvek ich kombinácia – dve vážia rovnako ako tri, tri rovnako ako päť. V roku 1970 bol uskutočnený hĺbkový vedecký výskum pod vedením doktora Edoarda Linoliho, profesora anatómie, histológie, chémie a klinickej mikroskopie. Výskum potvrdil, že mäso pochádza zo svalového tkaniva myokardu a krv je skutočnou krvou, sú ľudskej podstaty, obe s krvnou skupinou AB. Neboli zistené žiadne konzervačné látky, ktoré by vysvetľovali ich uchovanie bez rozkladu do dnešných čias.
Podobne v talianskom meste Bolsena v roku 1264 kňaz z Prahy slúžil sv. omšu s pochybnosťami o prítomnosti Pána Ježiša v Eucharistii. Hostia sa premenila na živé mäso a Pán tak posilnil vieru kňaza i prítomných. Zázrak bol preskúmaný pápežom Urbanom IV. a sv. Tomášom Akvinským. Na základe tohto zázraku pápež rozhodol rozšíriť sviatok Božieho tela, ktorý bol predtým iba sviatkom v diecéze Liegi, na celú Cirkev: „Aby táto vznešená a úctyhodná sviatosť bola pre všetkých pamiatkou mimoriadnej lásky Boha k nám.“
Ďalších viac ako 100 Eucharistických zázrakov opakovane potvrdzuje Pánovu prítomnosť v Eucharistii, posilňuje vieru pochybujúcich, upozorňuje na vlažnosť, neúctu a nedbalosť s akou mnohí zaobchádzajú s touto vznešenou sviatosťou, keď nedbalo uložené hostie krvácajú: Guara, Valvasone (1294) – zabudnuté úlomky premenenej hostie sfarbili krvou oltárnu plachtu, keď ju žena starajúca sa o kostol chcela oprať. Cascia (1330) – kňaz ponáhľajúci sa ku chorému vložil bez úcty hostiu do knihy, hostia zanechala na stránkach krvavé stopy. V Morrovalle (1560) bola zázračne uchránená premenená hostia pred veľkým požiarom. Zázrak sa stal v kostole sv. Františka. Požiar hasili sedem hodín, ale chrám nezachránili. Pod kusom mramorového oltára sa však našla nedotknutá hostia.
Eucharistické zázraky v modernej dobe
Farnosť Panny Márie v Buenos Aires (Argentína) bola svedkom troch Eucharistických zázrakov. V roku 1992 po sv. omši našiel jeden z kňazov na korporáli kúsky premenenej hostie. Vložil ich do nádobky s vodou, aby sa rozpustili. O sedem dní neskôr, keď otvorili kňazi svätostánok, v ktorom bola nádobka uchovaná, zistili, že kúsky hostie sčerveneli a pripomínajú krv. V nedeľu 24. júla 1994 počas sv. omše uvidel kňaz kvapku krvi, ktorá stekala po svätostánku. 15. augusta 1996 počas sv. omše spadla na zem premenená hostia, vložili ju do nádobky s vodou. Keď o niekoľko dní neskôr otvorili svätostánok, uvideli hostiu, ktorá sa premenila na krv. Na posúdenie zázraku z roku 1996 si vtedajší arcibiskup Buenos Aires, súčasný pápež František, zavolal profesora Ricarda Castañona Gomeza. Ten spolu s ďalšími odborníkmi preskúmal vzorky krvi z hostie a výsledky potvrdili, že ide o srdcový sval myokardu. V okamihu výskumu (konal sa po 6 rokoch) bolo skúmané tkanivo živé, ako keby bolo práve odobraté z tela človeka, čo potvrdil profesor John Walker z univerzity v Sydney. Okrem toho sa výsledky výskumu zhodovali s výsledkami výskumu relikvií z Lanciana.
Dňa 21. októbra 2006 počas duchovných cvičení v Tixtle (Mexiko, diecéza Chilpancingo-Chilapa), bola slúžená sv. omša. Pri rozdávaní sv. prijímania kňazom pomáhala i jedna rehoľná sestra. Zrazu spozorovala, že z jednej premenenej hostie vyteká červená tekutina. Podrobný výskum konaný v rokoch 2009 až 2012 opäť potvrdil, že ide o čerstvú ľudskú krv s rovnakými vlastnosťami ako boli zistené vo vzorkách z Lanciana.
Podobný zázrak sa stal 25. decembra 2013 i v Kostole sv. Hyacinta v poľskom meste Legnice. Hostiu ktorá spadla na zem, vložili do nádobky s vodou. Po dvoch týždňoch sa hostia nerozpustila, ale objavila sa na nej červená škvrna. Výskum potvrdil, ako v predchádzajúcich prípadoch, že ide o tkanivo podobné „srdcovému svalu so zmenami, ktoré sa objavujú vo chvíľach agónie.“
V inom poľskom mestečku Sokólka (12. 12. 2008) vo farskom kostole sv. Antona kňazovi, ktorý podával veriacim sv. prijímanie, vypadla z misky na zem jedna premenená hostia. Taktiež ju vložili do misky s vodou, no ani v tomto prípade sa hostia nerozpustila, začala krvácať. Výskum opäť potvrdil, že ide o organické tkanivo srdcového svalu človeka v stave kŕču, ktorý nastáva v okamihu smrti.
Eucharistické zázraky oživujú a posilňujú našu vieru. Obnovená viera v Eucharistiu zmenila a zachránila život mnohým ľuďom. Boli zaznamenané obrátenia aj zázračné uzdravenia ale najväčšie svedectvo o svojej prítomnosti v Eucharistii nám dáva sám Pán Ježiš, keď pri poslednej večeri hovorí: „Vezmite a jedzte, toto je moje Telo.“ (...) „Toto je moja Krv novej zmluvy...“ ( 6, 27-28)
A tak ako sa zjavil apoštolom v tele, aj nám sa zjavuje v premenenom chlebe. A ako oni (ktorí svojimi telesnými očami videli iba telo) kontemplujúc očami viery uverili, že to bol Boh, tak aj my, vidiac telesnými očami chlieb a víno veríme, že sú prítomné Najsvätejšie Telo a Krv – živé a skutočné – v Eucharistii.
Sv. František z Assisi
Použitá literatúra:
Acutis, Carlo: Eucharistické zázraky vo svete. Bratislava, Lux 2017. 363 s.