Voda v doslovnom i v prenesenom význame slova zaujíma výnimočné miesto vo všetkých kultúrach. Vedecký výskum posledného storočia priniesol poznatky o vnútornej štruktúre molekuly vody, ktorá podmieňuje jej podivuhodné vlastnosti. Tieto vlastnosti ju predurčujú ako nevyhnutnú pre existenciu prírody a človeka. Zdá sa, že sú nastavené s veľkou presnosťou, aby optimálne splňovala svoju funkciu. Voda je aj jedným z najčastejších slov v Biblii, vyskytuje sa tu vyše 700 krát, často v prenesenom zmysle slova v duchovnom alebo symbolickom význame.
Prapôvodná matéria?
„Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. Zem však bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a Duch Boží sa vznášal nad vodami.“ Gn 1,1-2. Duch Boží začal svoju tvorivú činnosť uskutočňovaním plánu, programu usporiadania v chaose, ktorého symbolom je „voda“. Tento text evokuje slová Prolόgu evanjelia sv. Jána: „Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh.“ (Jn 1,1)
Podľa scenára, ktorý poskytuje moderná astrofyzika, v okamihu počiatku, Veľkého tresku, bol naštartovaný program, ktorý sa uskutočňuje doteraz už 13,8 miliardy rokov. Na mieste slova „voda“ v uvedenom citáte z knihy Genezis je v hebrejskej Biblii slovo „tohu“, čo znamená chaos alebo prapôvodná matéria. Je zaujímavé, že v modernej astrofyzike pre pralátku ako prvotnú matériu (tzv. kvark-gluόnová plazma), ktorá sa vytvorila v čase asi 10 -12 s. po Veľkom tresku, zvolili ako výstižný názov slovo „Ylem“, prevzaté zo stredoanglického stredovekého dialektu, kde má význam chaosu, neporiadku. Toto slovo pravdepodobne pochádza z gréckeho „hyiuli“, čo označuje turbulentnú substanciu, primárnu matériu, pralátku.
Voda v starej mytológii a v biblickej tradícii
V neolitickej kultúre, v kultúre starého Egypta aj v kultúre Aztékov sa voda považovala za dôležitý mytologický a neskôr i náboženský symbol. Pre svoju neforemnosť bola už vtedy považovaná za symbol chaosu a prapôvodnej matérie. Táles z Milétu (cca 624- 646 pred Kr.) pokladal vodu za prapôvodnú matériu, z ktorej všetko povstalo. V biblickej tradícii prorokov je zase Boh Izraela označovaný za životodarný prameň. [1] Nádej Izraela, Pane, všetci, čo teba opustia, budú zahanbení, čo sa vzbúria, budú zapísaní v zemi, lebo opustili prameň živých vôd, Pána. (Jer 17,13)
V Biblii sa voda stala aj symbolom múdrosti: „Kto sa bojí Boha, bude konať, čo je dobré a kto sa drží spravodlivosti, dosiahne ju. Vyjde mu v ústrety ako počestná matka a privinie ho k sebe ako manželka panenského veku. Nakŕmi ho životodarným chlebom rozumnosti a vodou spasiteľnej múdrosti ho napojí. “ (Sir 15,1-3) Evanjelium zase spája vodu so spásou, ktorá prichádza v Kristovi. „Keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody. Vtom sa mu otvorilo nebo a on videl Božieho Ducha, ktorý ako holubica zostupoval a prichádzal nad neho.“ (Mt 3,16). Ježiš hovorí Nikodémovi: „Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha svätého, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva.“ (Ján 3,5).
Keď ponárame ruku do svätenej vody – napríklad pri vstupe do kostola – a keď robíme znamenie kríža, pomyslime s radosťou a s vďačnosťou na krst, ktorý sme prijali – táto svätená voda nám pripomína krst – a obnovme svoje „Amen“ – čiže „Som rád“ –, aby sme žili ponorení do lásky Najsvätejšej Trojice.
Pápež František
Voda v kresťanskej symbolike
Krstná voda je prostriedkom pre dosiahnutie večného života, symbolom prostriedku k spáse. Svätená voda pripomína kresťanovi vodu, v ktorej bol znovuzrodený vo sviatosti krstu. Pripomína i nevyhnutnosť pokánia – očisťovania bieleho rúcha našej nevinnosti. Pre sv. Františka je voda symbolom pokory a čistoty, pretože vždy schádza dole, najnižšie. Voda je vzorom pre menších bratov sv. Františka. „Buď pozdravený, Pane môj, skrze sestru vodu. Je užitočná, pokorná, skvostná a čistá. Buď pozdravený, Pane môj, skrze našu sestru matku Zem, ona nás zásobuje a živí a v pravý čas dáva rôzne plody, pestré kvety i trávu."
Vo vesmíre je voda podmienkou života
Voda je z hľadiska podmienok pre život absolútne nevyhnutná. Má vlastnosti, ktoré sú optimálne nastavené v súlade s funkciami vody pre existenciu a funkčnosť životných procesov. V našej slnečnej sústave je veľmi zriedkavá, ale na škále našej galaxie veľmi hojná. Vodík je v nej najhojnejší prvok, kyslík je tretí a kde nastanú podmienky pre ich syntézu, vzniká voda. Kde je vo vesmíre voda, tam sú predpoklady pre život. Najnovší výskum ukazuje, že Zem je v našej slnečnej sústave jediná planéta s vodou na povrchu. Avšak pri štúdiu planét iných hviezdnych sústav, exoplanét, sa našlo tisícky takých, ktorých veľkú časť hmotnosti tvorí voda pod povrchom. Pokiaľ by bola blízko povrchu v kvapalnom stave, mohla by poskytovať podmienky pre život. V súčasnosti vesmírna sonda Kepler 22 intenzívne pátra po exoplanétach s podobnými podmienkami ako sú na Zemi. Podľa výsledkov pre 35 percent exoplanét tvorí voda až polovicu ich hmotnosti. Predpokladá sa, že ľudstvo bude nútené presídliť zo Zeme, ktorá sa v budúcnosti stane neobývateľnou. Dlhodobo sa síce nachádza v pásme obývateľnosti medzi Venušou a Marsom, ale podmienky sa môžu v budúcnosti zmeniť a to aj prispením neekologického správania človeka alebo hrozbou z vesmíru.
Nedávno astronómovia urobili ohromujúci objav: objavili vodu v atmosfére planéty s označením K2-18b, ktorá sa nachádza v obývateľnej zόne vzdialenej hviezdy, kde je teplota potenciálne vhodná pre život. Teraz budú vedci skúmať, či sú na tomto mieste plyny, produkované živými organizmami. S pomocou vyspelých teleskopov by to bolo možné zistiť v horizonte asi desiatich rokov. lngo Waldmann z Kalifornskej univerzity hovorí: „Je to jedna z najväčších otázok vedy. Vždy sme sa pýtali, či sme vo vesmíre sami. “
„Zem v našej slnečnej sústave naozaj vyniká. Obsahuje kyslík, vodu a ozόn. Pokiaľ to isté nájdeme na planéte vzdialenej hviezdy, musíme byť opatrní, kým začneme tvrdiť, že tam je život.“ Aktuálnosť výskumu exoplanét (planét vzdialených hviezd) ilustruje aj udelenie Nobelovej ceny za fyziku za r. 2019.
Voda je unikátna svojou štruktúrou, ktorá podmieňuje vlastnosti, bez ktorých by nemohla splňovať svoju životodarnú funkciu. Polárnym usporiadaním dvoch atόmov vodíka a jedného atόmu kyslíka v molekule vytvára elektrický náboj, dipόl, prostredníctvom ktorého vzniká väzba s vodíkom susednej molekuly vody, tzv. vodíkový mostík. Táto väzba je relatívne slabá oproti kovalentnej väzbe medzi vodíkmi, ale dosť silná na to, aby udržala relatívne vysoké teploty topenia a varu.
Keby nebolo vodíkových mostíkov, voda by pri izbových teplotách nemohla v kvapalnom stave existovať, bod varu 100°C by sa znížil najmenej o 140 °C. Iné zlúčeniny vodíka, ktoré nemajú vodíkové mostíky, sú pri bežných teplotách plyny (napr. sírovodík má teplotu topenia -82°C a teplotu varu -60°C, čpavok -57,5 °C a -37,7°C). Vodíkové mostíky tiež umožňujú prenos genetickej informácie v DNA a podmieňujú stabilitu priestorového usporiadania bielkovín a nukleových kyselín [2].
Najväčšiu hustotu má voda pri 3.8 °C, hovoríme o anomálii vody. Na rozdiel od iných kvapalín voda pri zmrznutí zväčší objem (zmenší hustotu), ľad je ľahší a pláva na povrchu, chráni tak život pod ním. V rozsahu viditeľného svetla absorpcia vody strmo klesne o niekoľko rádov na obidvoch stranách spektra. Vďaka tomu je voda priehľadná a farby spektra vidíme neskreslené (naše oko tiež obsahuje vodu). V infračervenej a ultrafialovej oblasti absorpcia opäť strmo stúpne [3]. Vďaka tomu má voda vysokú tepelnú kapacitu, oceány fungujú ako klimatizačné zariadenia a v živom organizme voda stabilizuje vnútornú teplotu. V atmosfére absorbuje ultrafialové žiarenie tak, že sa na zem dostane len nepatrná časť. Atmosférický tlak udržuje stabilný kolobeh vody na zemi a udržuje priemernú teplotu 15 °C.
Vlastnosti vody sú tak obdivuhodné, že predstavujú jeden z argumentov pre antropický princíp, že totiž náš Vesmír bol od samého začiatku naprogramovaný pre vznik života (atómy a molekuly začali vznikať v ére hmoty, asi od 250 tisíc rokov po Veľkom tresku). [4]
Literatúra:
1 Jozef Sukenik, Prednáška na duchovnej obnove pre Rytierstvo Nepoškvrnenej a Ružencové bratstvo v Bratislave – Karlovej Vsi, Január 2019.
2 https://is.muni.cz/do/rect/el/estud/pedf/js18/obecna_chemie/web/pages/19-vazba-v-biopolymerech.html#_19-2-sekundarni-struktura
3 J D. Jackson. Classical Electrodynamics, 1999. John Willey, Chap. 7.5.
4 Vek vesmíru je približne 13.8 miliárd rokov.